Aus der aktuellen Ausgabe vom Dienstag, 21 Februar 2017

Dienstag, 21 Februar 2017 13:00

Krótkopowěsće (21.02.17)

Mjenje mloka produkowali

Drježdźany. Plahowarjo dejkow w Sakskej su loni niskich płaćiznow dla mjenje mloka produkowali. Cyłkownje 164 ratarskich zawodow je wot oktobra hač do decembra 2016 tohodla wo pjenježnu pomoc EU prosyło, kaž ratarske ministerstwo zdźěla. Při tym jedna so wo 13 500 tonow mloka. Zawodam su cyłkownje 1,85 milionow eurow wupłaćili.

Program wikow předstajeny

Lipsk. Zamołwići Lipšćanskich knižnych wikow a literarneho festiwala „Lipsk čita“ wočakuja lětsa 260 000 wopytowarjow. Cyłkownje 2 100 nakładnistwow so tam wot 23. měrca ze swojimi nalětnimi programami prezentuje. Ně- hdźe 3 300 awtorow chce na 3 400 zarjadowanjach ze swojich knihow čitać. Budyske Ludowe nakładnistwo Domowina so tohorunja wobdźěli.

Čěske mólby w Japanskej

Praha/Tokio. „Słowjanska epopeja“, kolekcija wulkoformatnych wobrazow čěskeho molerja Alfonsa Muchi ze spočatka 20. lětstotka, je jako požčonka japansku stolicu docpěła. Tam budu mólby wuznamnych podawkow słowjanskich stawiznow tři měsacy wustajene. Wěstotnych přičin dla běchu wobrazy w třoch lětadłach do Tokija dowjezli.

Veröffentlicht in Krótkopowěsće
Serbja w Delnjej Łužicy spjećuja so nowemu šulskemu postajenju, kotrež hrozy wučbu delnjoserbšćiny wobmjezować. Dźensa su woni před Mozaikowej zakładnej šulu w Picnju do wurjadneho posedźenja braniborskeje Rady za serbske naležnosće protestowali. Za to běštej mjez druhim Kathleen Komolcyna z Gołkojc-Pódgole (naprawo) a Simona Krautzigowa ze Žylowa transparenty přihotowałoj. Dalše materialije za protestnu akciju, kaž na přikład lisćinu k zběranju podpismow a protestnu póstowu kartu, namakaće tež na internetnej stronje Serbskich Nowin pod www.serbske-nowiny.de. Foto: Gregor Wieczorek

Veröffentlicht in Kraj a swět
Dienstag, 21 Februar 2017 13:00

Toleranca tež za dudy trěbna

W Hornjej Łužicy chcedźa nowe towarstwo za dudy załožić. Cordula Ratajczakowa je so wo tym z nawodu Slepjanskeho folklorneho ansambla a iniciatorom tamnišeho festiwala dudakow Wolfgangom Kotisekom rozmołwjała.

Što měniće k nowej iniciatiwje za dudy?

W. Kotisek: Sym indirektnje wo tym zhonił, tež přez artikl w SN, zo chce Handrij Henčl towarstwo za dudy załožić. W prěnim wokomiku běch zahorjeny, zo so něchtó za dudy angažuje. Je rjenje, hdyž so tale tema w zjawnosći jewi. Wšudźe, hdźež so z dudami stupju, so ludźo za nje zahorjeja – wothłós je přeco jara dobry. Na tamnej stronje sym so tróšku na tym postorčił, zo chce so Henčl z tymi ludźimi zjednoćić, kotřiž zawrjene wašnje hraća na dudach preferuja. Witał bych radšo zhromadźenstwo zajima w rozšěrjenym zmysle – za wšitkich, kotřiž na dudach hraja. Moji šulerjo abo šulerjo Korle Tilicha njemóža tola ničo za to, zo wotewrjene wašnje hraća praktikuja.

Pači wašnje hraća – zawrjene abo wote­wrjene – woprawdźe (serbski) swět dudow?

Veröffentlicht in Rozmołwa
Dienstag, 21 Februar 2017 13:00

Dobre wuměnjenja tworić

We Łazowskej šuli staraja so wo powołanski přichod šulerjow

Łaz (AK/SN). Wyša šula Łaz zesylnja swoje napinanja wo zažny a zaměrny přihot šulerjow na powołanski přichod. „Wot awgusta 2016 mamy z Ilonu Kuhnke za wuknjacych 7. a 8. lětnika wšědnje poradźowarku za praksu“, wuswětla nawodnica kubłanišća Margit Hypko. Ilona Kuhnke šulerjow poradźuje a informuje a přewodźa jich na powołanske wiki. Wuske zhromadne dźěło pěstuje šula z přede- wzaćom PSW hladanske posłužby tzwr we Wojerecach.

W běhu wjacednjowskeho praktikuma zeznajomjeja so šulerjo Łazowskeho 7. lětnika tam z dźesać wšelakimi powołanjemi. Poradźowarjo z praksy a přewodnik při zazběhu do powołanja jich při tym podpěruja. „W 9. lětniku přewjedujemy stajnje tež ekskursiju, mjez druhim do papjernika (Papierfabrik) w Čornej Pumpje“, Margit Hypko rozprawja, „naši šulerjo spřistupnjeja sej wukubłanske móžnosće na městnje předewzaća.“ Pozdźišo, w předmjety zwjazowacej wučbje 9. lětnika pisaja šulerjo požadanje, kotrež praktikarjo ze zawodow wuhódnoćeja.

Veröffentlicht in Kubłanje
Dienstag, 21 Februar 2017 13:00

Jězbne plany bórze serbske?

W zaměrowym wobchadnym zwjazku Hornja Łužica-Delnja Šleska (ZVON) rozjimuja tuchwilu naćisk bliskowobchadneho plana 2017. Hač do minjeneho pjatka bě dokument zjawnje wupołoženy. Nětko je hišće na internetnych stronach ZVON přistupny, zo by jeho jednaćelnja hač do 3. měrca stejišća k tomu přijimała.

Budyšin (SN/at). ZVON chce serbskej rěči přichodnje wjetši wuznam přicpěwać. „We wothłosowanju z nadawkarjemi zjawneho nadróžneho wosoboweho wobchada (ÖSPV) je tu předewšěm zmysłapołne, tole při wuhotowanju jězbnoplanowych medijow wobkedźbować“, rěka k tomu w naćisku bliskowobchadneho plana. Wuprajenja nastupajo serbskorěčne připowědźenje zastanišćow w busach abo ćahach pak njejsu žane podate. W naćisku čitaš k tomu lapidarne „připowědźe w němskej a při sylnje wužiwanych zastanišćach tež w druhich rěčach“.

Veröffentlicht in Hospodarstwo
Dienstag, 21 Februar 2017 13:00

Countdown za póstnicy běži

Tež na mnohich serbskich wsach běži countdown za lětušu róžowu póńdźelu w Kulowje. Na tamnišim tradicionalnym ćahu po měsće su kóžde lěto mnohe serbske skupiny tež ze swójskimi póstniskimi wozami pódla. Mjez druhim wuhladamy tam lětsa znowa Nowosličanskich młodostnych. Wšědnje tuž młodostni – mjez nimi Jonas Budar, Rafaela Domaškec, Christian Möller a Marcel Möller (wotlěwa) – twarja, zo bychu wóz sčasom dozhotowili. Foto: Feliks Haza

Veröffentlicht in Łužica
Dienstag, 21 Februar 2017 13:00

Archiwowy dźeń w Ochranowje

Ochranow (SN). Lětuši Ochranowski dźeń archiwa 4. měrca wěnuje so reformaciji składnostnje jeje 500. róčnicy, zdźěli Ochranowska bratrowska wosada. Poćahi mjez njej a lutherskej reformaciju wobswětleja fachowcy z třomi přednoškami. Tak porěči dr. Christian Mai z Jonsdorfa wo wuznamje Lutheroweho septemberskeho testamenta z lěta 1522, kotryž je we wobsydstwje Ochranowskeho archiwa. Dr. Rüdiger Kröger z Hannovera přednošuje wo hrabji Zinzendorfje a reformaciji. Dr. Dietrich Meyer z Ochranowa referuje wo wužiwanju Lutherowych kěrlušow w Ochranowskej wosadźe. Nimo toho rozprawja archiwowa nawodnica Claudia Mai wo lońšej dźěławosći a předstaji lětuši archiwowy projekt. Zajimcy su witani.

Ochranowski archiw je archiw centralnych institucijow Ochranowskeje jednoty cyłeho swěta kaž tež Europskeje prowincy. Štyri lěta po smjerći załožerja Ochranowskeje bratrowskeje wosady Nikolausa Ludwiga von Zinzendorfa běchu 1764 w Ochranowje archiw zarjadowali.

Veröffentlicht in Kultura
Dienstag, 21 Februar 2017 13:00

Wulkopósłanc Čurkin njeboh

Moskwa (dpa/K/SN). Wulkopósłanc Ruskeje pola UNO Witalij Čurkin je nahle zemrěł. Wurjadny diplomat a bywši naměstny wonkowny minister wudycha wčera wosrjedź dźěła w swojim New-Yorkskim běrowje. Medije USA rozprawjeja, zo měješe Čurkin naraz problemy z wutrobu. Prezidenta Wladimira Putina je powěsć wo jeho smjerći zrudźiła. Generalny sekretar UNO António Guterres mjenowaše Čurkina njewšědneho diplomata. Dźensa by Čurkin 65. narodniny swjećił.

Maas namołwja Turkowsku

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy minister za justicu Heiko Maas (SPD) je Turkowsku hladajo na zajeće němskeho žurnalista namołwjał, swobodu měnjenja a nowinarstwa zachować. „Štóž pola nas swobodu měnjenja wužiwa, dyrbi tež sam prawostatnosć a swobodu medijow zaručić“, rjekny Maas nowinarjam, hladajo na wustup turkowskeho ministerskeho prezidenta Binalija Yıldırıma sobotu w Oberhausenje před turkowskimi staćanami. Turkowska bě žurnalista nowiny Welt Deniza Yücela minjenu wutoru jako prěnjeho němskeho nowinarja zajała. Wumjetuja jemu podpěru terorizma.

Nowy wěstotny poradźowar

Veröffentlicht in Kraj a swět
Tysacy ludźi su wčera před twarjenjom Londonskeho parlamenta přećiwo planowanemu wopytej prezidenta USA Donalda Trumpa w britiskej stolicy demonstrowali. W parlamenće su w samsnym času runje wo tym debatowali. 1,8 milionow ludźi je mjeztym peticiju podpisało, z kotrejž sej žadaja protokol wopyta zjednorić. Tuchwilu planuje knježerstwo wulki procesion z kralownu w jeje kuči wosrjedź města a statny banket za Trumpa w Buckinghamskim palasće. Foto: dpa/Tolga Akmen

Veröffentlicht in Kraj a swět
Dienstag, 21 Februar 2017 13:00

To a tamne (21.02.17)

Masowu bijeńcu wumyslił je sej pjany muž w sewjerorynsko-westfalskim Werdohlu, zo móhł z policajskim awtom domoj jěć. Jako w nocy na póndźelu wjacore policajske awta k městnu pozdatneje bijeńcy přijědźechu, nańdźechu tam jenož chětro alkoholizowaneho muža. Jako pak so zastojnicy spjećowachu jeho domoj dowjezć, bu 26lětny agre­siwny. Tak jeho policisća skónčnje tola w awće sobu wzachu – nic pak domoj, ale na policajsku stražu. Tam smědźeše w celi pře­nocować.

Ze swojim mócnym hłosom je tankownik w Kasselu wobrónjeneju rubježnikow wućěrił. Z pistolu w ruce běštaj maskěrowanaj mužej sobotu do tankownje přišłoj. Sobudźěłaćer přiwoła swojeho kolegu ze susodneje rumnosće. Jako to njepomhaše, wón z cyłeje šije na njeju rjeješe, doniž so bjez rubizny njezmi­nyštaj.

Veröffentlicht in To a tamne

Serbska debata

Neuheiten LND