pjatk, 19. apryla 2024

Budyšin (SN/MiR/mb). Wot 1. meje přichodneho lěta maš w Němskej wjace prawa, swójbne mjeno po swojej woli hamtsce zapisać dać. Wosebitosće po tradicijach na přikład w serbskim ludźe abo w friziskej ludowej skupinje móža so z tym wobkedźbować. Tak maja serbske žony prawo, kóncowku -ec abo -owa w hamtskich dokumentach wužiwać.

Marja Michałkowa je sej hižo w 1990tych lětach jako zapósłanča Zwjazkoweho sejma žadała, serbske mjena w oficialnych dokumentach wužiwać móc. Za nju je prawo na pisanje swójskeho mjena prašenje swobodneho rozsuda. „Nichtó nima prawo, někomu w tym zwisku předpisy činić.“ Kelko Serbow a Serbowkow budźe w přichodźe nowe prawo wužiwać? Wona měni: „Myslu sej, zo skerje młodźi ludźo zajim pokazuja.“

póndźela, 24. apryla 2023

Rom (B/SN) Zakónčace dokumenty wšěch sydom kontinentalnych konferencow k synodalnemu pućej su nětko zjawnje w interneće na stronje Němskeje biskopskeje konferency přistupne. Wobkedźbowali su so mjez druhim přinoški ze 40 europskich krajow z konserwatiwnymi a progresiwnymi pozicijemi pod hesłom „Jednota w mnohotnosći“.

Ortodoksne jutry

Kijew/Moskwa (B/SN). Jutry w ortodoksnych cyrkwjach běchu minjeny kónc tydźenja. Terminy wobliča so po julianskim abo gregorianskim kalendrje, 2025 swjećimy zrowastanjenje na samsnym dnju. Ukrainjenjo smědźachu hakle njedźelu wot ranja swjećić, dokelž njesmědźachu w nocy dom wopušćić. Ruska je jutrońčku bjez přestawki wójnu w Ukrainje dale wjedła.

Samowólnosć Chiny

Vatikan (B/SN). Knježerstwo w Pekingu je bjez wothłosowanja ze Swjatym stołom biskopa Shen Bina do Shanghaija přesadźiło, hačrunjež wobsteji wot lěta 2018 zrěčenje mjez Chinu a Vatikanom wo zasadźenju biskopow, zdźěli rěčnik Vatikana Matteo Bruni.

Přećiwo přiběracej běrokratiji

pjatk, 19. apryla 2024

Wopyt prezidenta Pólskeje pola Donalda Trumpa njezrozumjenje zbudźił

Waršawa. Wopyt pólskeho prezidenta Andrzeja Dudy pola bywšeho prezidenta USA Donalda Trumpa je w Pólskej nowu debatu wo tym zbudźił, kak a přede­wšěm z kim měł kraj nad Wisłu swoju wěstotu wosebje na wojerskim polu zaručić. Trump bě Dudu předwčerawšim, srjedu, do swojich priwatnych rumnosćow w Trump-Toweru wosrjedź New Yorka k wječeri přeprosył. Po tym běštaj wobaj politikarjej połnaj mjezsobneje chwalby. Duda rěčeše wo „přećelskim zetkanju w přijomnej atmosferje“. Trump mjenowaše Dudu „swojeho přećela“, kiž je minjene lěta „dobre dźěło wukonjał“.

pjatk, 29. apryla 2016

CDU žada sej plan za Łužicu

Podstupim (dpa/SN). Opoziciska CDU w braniborskim sejmje je krajne knje­žerstwo namołwiła, strukturnu změnu we Łužicy pjenježnje podpěrać. „Štož pobrachuje, je plan za Łužicu“, wobžarowaše hospodarskopolitiski rěčnik CDU, Dierk Homeyer wčera w aktualnej hodźinje parlamenta­. „Trjebamy spěšnu a njebě­rokratisku pomoc za předewzaća, kotrež so na nowe wobłuki zwaža.“ Přiwšěm je jasne, zo je brunica hišće dołho za spušćomne a zapłaćomne zastaranje ludźi z milinu trěbna, Homeyer rozłoži. Braniborske knježerstwo pak měło wotwidźomneho kónca zmilinjenja dla strukturnu změnu zahajić. „Dźe wo industrijny zakład wšeho kraja“, wón napominaše.

Ochranowske hesła zestajane

pjatk, 19. apryla 2024

Spodźiwne zwuki w hawbje nad kuchinskimi kachlemi su swójbu w poruhrskim Hünxe pohnuli, z nuzowym čisłom 110 wohnjowu woboru wołać. Wobydlerjo na to tukachu, zo je so zwěrjo do hawby zabłudźiło. Dobrowólni wohnjowi wobornicy na to dwě wjewjerčce wuswobodźichu. Zwěrjeći běštej so přez klapu wonkowneje murje do kuchnje předrěłoj. Jednu wjewjerčku přepodachu skótnemu lěkarjej, tamna so hnydom zminy.

Z nowej družinu lodu su Italčenjo składnostnje tuchwilneho předsydstwa sku­piny G7 swojemu dobremu mjenu jako najkreatiwniši narod słódkeho lodu wotpowědowali: Składnostnje zetkanja wonkownych ministrow skupiny najwjetšich industrijnych krajow swěta na kupje ­Capri w Neapelskim zaliwje su nowu družinu „Gelato G7“ předstajili: Wšelake słody w barbach wšěch krajow.

pjatk, 19. apryla 2024
Milan Pawlik

Pod tutón titul bych podawki kołowokoło reformy zakonja za škit klimy stajił. Hłownu rólu w absurdno-komiskej hrě koalicije hraješe – wospjet – Volker Wissing, naš zwjazkowy minister za naležnosće digitalizacije a wobchad. Zo móhł ze swojej politiku w zmysle awtoweje industrije pokročować, je wón koaliciskej partneraj Zelenych a SPD nućił, změnje zakonja přihłosować. Tuž njetrjeba so w swojim sektorje hižo sam wo dodźerženje zakonskich hranicow nastupajo mnóstwo wustorka wuhlikoweho dioksyda starać. Nowy zakoń postaja, zo so CO2-bilanca wšitkich sektorow nětko dohromady posudźuje. Sektor z dobrej bilancu móže potajkim druhi z hubjenej bilancu wurunać. Za Volkera Wissinga je to perfektnje, wšako słuša wobchad, hospodarski wobłuk w jeho zamołwitosći, do sektorow, kotrež w zańdźenych lětach dojednane cile za škit wobswěta wospjet docpěli njejsu. Loni je cilowu marku za zniženje wuhlikoweho dioksyda wo 13 milionow tonow misnył.

nowostki LND