Kedźbu! Šulscy nowačcy po puću
Pirna. Sakske ministerstwo za nutřkowne naležnosće zahaji dźensa rano kampanju k škitej šulskich nowačkow. Pod hesłom „Šula je so započała“ je nimo policije tež Krajny zwjazk sakskeho wobchadneho přemysła wobdźěleny. Tak su wot dźensnišeho mjez druhim wjacore policajske jězdźidła a busy, z mjenowanym hesłom nastupajo start noweho šulskeho lěta polěpjene, po puću.
Poćežowanja na A 4
Porchow. Na awtodróze A 4 mjez Porchowom a Hornim Wujězdom su dźensa wjacore dnjowe twarnišća zarjadowali. Přičina je horcoty a poćežowanja wobchada Lkw-jow dla skóncowana jězdnja. Kaž krajny zarjad za dróhotwar a wobchad informuje, dyrbja dróhotwarcy škałbu mjez jězdnjomaj po wjacorych kilometrach A 4 zwuporjedźeć. Hač do pjatka chcedźa najwjetše škody wotstronić.
Keltiski wodowód namakali
Wochozy (SN/bn). Wosebita pućowanska wustajeńca „Serbska hola – Slědy w pěsku“, kotruž pokazachu wot zazběha lětušeje sezony we Wochožanskim parku błudźenkow, je so do domjaceho Budyskeho Serbskeho muzeja wróćiła.
Kónc awgusta zaběži lětuši rjad serbskich ENA-koncertow. Pod hesłom „Saitensprünge/Trunowe skoki“ předstajitej Drježdźanska wiolinistka Anett Baumann a pianistka a komponistka Liana Bertók – zdobom zarjadowarka rjadu – rědke twórby rozdźělnych žanrow. Bosćan Nawka je so z Budyskej hudźbnicu rozmołwjał.
Knjeni Bertók, što mamy sej pod markantnym hesłom předstajić?
L. Bertók: W srjedźišću programa steja reje – serbske ludowe a wuměłske runje tak kaž mjezynarodne. Anett Baumann je na huslach předstaji. Njeskakamy takrjec jenož na trunach wioliny, ale zdobom wot kraja ke krajej a tež mjez žanrami. W programje jewja so mjez druhim tradicionalne twórby, jazz a tango na přikład Korle Awgusta Kocora, Antonína Dvořáka a Astora Piazzolle. Wosebitostka budźe Jana Rawpowy fokstrot, z kotrymž chcu lětuše 90ćiny komponista wuzběhnyć a runočasnje na štwórty koncert rjadu skedźbnić. Na nim wěnuju so cyle jeho kompozicijam, kotrež budu hudźbnicy wot wosom do 64 lět interpretować – wjace pak nětko hišće njepřeradźu.
Kelko koncertow maće planowanych?
Chrósćicy (SN/JaW). Přichod Muzeja Ćišinskeho w Pančicach-Kukowje steješe w srjedźišću wčerawšeho wuradźowanja předsydstwa Kamjenskeje župy „Michał Hórnik“ w Chrósćicach. Zo móhli muzej zachować a dale wobhospodarjeć, trjebaja dlěšodobne koncepty a plany, běchu sej čłonojo přezjedni. Zdobom je přechodne rozrisanje trěbne.
Wiesbaden (dpa/SN). Lóšt ludźi, konsumować, a inwesticije předewzaćow tyja němskemu hospodarstwu. Nalětni rozrost je překwapjacy sylny, kaž Zwjazkowy statistiski zarjad we Wiesbadenje dźensa zdźěli. Nutřkokrajny bruttoprodukt je wot januara hač do měrca wo poł procenta přiběrał. Wot apryla hač do junija stej dobre połoženje na dźěłowych wikach a wočakowana wyša mzda sobu wuskutkowałoj, zo ludźo wjace pjenjez za nakupowanje wudawaja.
Chcedźa dwělomny płót twarić
Kopenhagen (dpa/SN). Dwělomny płót přećiwo dźiwim swinjam na dansko-němskej mjezy chcedźa klětu nalěto twarić. Danski wobswětowy zarjad je tomu wčera jako poslednja instanca přihłosował, najebać raznu kritiku w dobje słyšenja. Płót ma 70 kilometrow dołhi a połdra metra wysoki być a tomu zadźěwać, zo so afriska swinjaca mrětwa po Danskej rozšěrja. Přirodoškitarjo pak so boja, zo płót wjelki, wudry a šakale w jich žiwjenskim rumje wobmjezuje.
Najebać zakaz w jězoru rejwali
Šwicarske kruwy su za něžne rostlinki alpskich łukow a za dotalne hródźe přećežke a přewulke. Někotre skoćata su hižo 800 kilogramow ćežke a wjac hač 1,60 metrow wulke. Přičina toho je, zo wupytaja sej plahowarjo howjadow byka za kumštne wopłodźenje. W Šwicarskej maja nimale 700 000 kruwow, kotrež přerěznje 7 500 litrow mloka na lěto dawaja. To je něhdźe dwójce telko kaž w 60tych lětach. Nětko chce so towaršnosć Nowa Šwicarska kruwa za mjeńše a strowše skoćata zasadźeć.
Nic w Alpach, ale na trěše šule w Mnichowje su wěriwi njedźelu hórsku Božu mšu swjećili. Nimo toho je sej farar Rainer Maria Schießler samo hišće chwile wzał wowcy na łuce majkać, kotrež so we wobłuku projekta na třěše šule pasu. Wuknjacy móža so tam ze strowym zežiwjenjom a wobswětoškitom rozestajeć. W bayerskich Aplach prawidłownje hórske Bože mšě swjeća. Přiroda a krajina matej na kemšerjow měr a pobožnosć wuprudźeć.
Berlin (dpa/SN). Zwjazk wobstawa na tym, financne sćěhi suchoty dla w mnohich regionach Němskeje wobšěrnje analyzować, prjedy hač nuzowu pomoc płaći. Po prěnich trochowanjach škody maja kraje dokładniše ličby předpołožić, zo móže Zwjazk wobličenja lěpje přirunać. To zdźěli ratarske ministerstwo po zetkanju z ekspertami krajow wčera w Berlinje. Nimo wupadow žnjow měri so Zwjazk tež na stopnjowanje płaćiznow. Burski zwjazk žada sej pomoc jedneje miliardy eurow zawodam, kotrež su wulke wupady poćerpjeli.
Na runinje krajow je hižo rjad pomocnych iniciatiwow zaběžał, informuje statny sekretar w ratarskim ministerstwje Hermann Onko Aeikens, kaž na přikład picowe bursy za plahowarjow skotu.