Runje w dźensnišim času dźěl swojeho swobodneho časa narodnemu dźěłu wěnować njeje samozrozumliwe.
Mam zaćišć, zo ludźo zapřijeće „třěšny zwjazk“ dźělnje wopak wukładuja. Třěcha njesteji nad domom, ale je dźěl domu. ... Samsne je z čłonstwom Domowiny: župy, sobustawske towarstwa a jich zhromadnosć Domowinu wučinjeja.
Su pak tež cyłki, kotrež z nami njedźěłaja abo z kotrymiž so tuchwilu zhromadne dźěło njeradźi. Swoboda zhromadneho dźěła je, so wě, tež swoboda, njetrjebać ze sobu dźěłać ... Zhromadnosć pak sej žada wobstejace struktury a hižo skutkowacych akterow připóznać. Wšo druhe jenož njetrjebawši šćěpi a serbsku poziciju wosłabja.
Je-li rěč wo infrastrukturje, njeńdźe w našim padźe wo dróhi, ale wo prašenje, kotre posłužby so poskićeja, zo bychu Serbja swoju rěč na městnje dale a lěpje nałožowali a pěstowali.
Serbšćina měła być dalši aspekt kwalitatiwneho wuwića našeho regiona. Druhe kónčiny w Europje pokazuja, zo je to móžno a ma lěpšiny.