To a tamne (18.12.19)

srjeda, 18. decembera 2019 spisane wot:

W padźe pozdatneho smjerda z twarožkarnje w hornjej Bayerskej je sudnistwo rozsudźiło: Susodka njesmě so hižo dlěje z nalěpkami na smjerd hóršić, za to smě pak wšudźe wo tym powědać, zo ma smjerd za wobćežowacy a zo so na njón mjerza. „To je zwuraznjenje měnjenja“, rěčnica sudnistwa zdźěli. Dokelž bě žona zas a zaso nalěpki ze zwobraznjenym nosom připrawjała, je mějićel wobchoda a twarožkarnje přećiwo tomu skoržił.

Z čerwjenym měškom, połnym chłóšćenkow, je braniborske knježerstwo na Berlinskim Hłownym dwórnišću měšćanow, kotřiž wšědnje z ćahom do Braniborskeje na dźěło jězdźa, wabiło do Braniborskeje přećahnyć. 3 000 tajkich měškow měješe dźěl marke­tingoweje kampanje być: Čehodla wjele časa w ćahu přesedźeć, hdyž móžeš tež tam, hdźež dźěłaš, tež cyle derje žiwy być?

Ćeže sprawnišo rozdźělić

wutora, 17. decembera 2019 spisane wot:

Genf (dpa/SN). Do prěnjeho foruma UNO wo ćěkancach w Genfje je sej zwjazkowy wonkowny minister Heiko Maas (SPD) sprawniše rozdźělenje ćežow mjez krajemi žadał. Mjez wšěmi statami swěta je tak a tak jenož dwaceći zwólniwych, ćěkancow přiwzać. Dźewjeć z dźesać krajow, kotrež najwjace ćěkancow bjeru, su kraje ze snadnymi abo srjedźnymi dochodami. Maas industrijne kraje namołwja, so sylnišo angažować a na přikład stipendijowe programy nastajić.

Raznišo přećiwo prawicarjam

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy minister za nutřkowne naležnosće Horst Seehofer (CSU) chce bój přećiwo prawicarskemu ekstremizmej zesylnić a wěstotne organy bóle na njón wusměrić. To připowědźi wón na dźensnišej nowinarskej konferency w Berlinje, hdźež wobdźělištaj so tež prezidentaj wustawoškita a zwjazkoweho kriminalneho zarjada Thomas Haldenwang a Holger Münch. Po smjertnym nadpadźe na Kasselskeho knježerstwoweho prezidenta Waltera Lübcku a atentaće w Halle nad Solawu bě zwjazkowy sejm 600 nowych městnow přizwolił.

Parlament so skonstituował

Schwerin (dpa/SN). Wohroženje přez afrisku swinjacu mrětwu je po posudku ratarskeho ministra Mecklenburgsko-Předpomorskeje Tilla Backhausa (SPD) dźeń a wjetše. Epidemija je tuchwilu w zapadnej Pólskej w „fazy maksimalneho rozrosta“, rjekny Backhaus wčera w Schwerinje, powołujo so na dopó­znaća Friedricha Löffleroweho instituta w Greifswaldźe. „Přichodne tydźenje dyrbimy­ ze spochi přiběracymi ličbami zahinjenych swini a předewšěm z dalšim a ćežko wobličomnym rozšěrjenjom mrětwy ličić“, wón praji.

Braniborska je hižo připowědźiła, zo chcyła płót podłu pólskeje mjezy na­stajić, kaž minister Backhaus informowaše. Mecklenburgsko-Předpomorska je hižo loni 50 kilometrow elektriskeho płotu wobstarała. Z nim chcedźa w padźe wudyrjenja mrětwy městnosće z płotom wobdać, hdźež buchu natyknjene swinje namakane. Tak chcedźa zwěrjata, kotrež su snadź tohorunja schorjeli, w zawrjenej kónčinje dźeržeć a rozpřestrěću epidemije zadźěwać.

Kretschmer dojednanje kritizuje

wutora, 17. decembera 2019 spisane wot:

Drježdźany (dpa/SN). Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU) na zasadny kompromis mjez Zwjazkom a krajemi nastupajo klimowy paket w někotrych dypkach kritisce zhladuje. „Sym trochu přesłapjeny, zo mamy widźomnje přidatne poćežowanje němskich přetrjebarjow, byrnjež dźěl europskeho ruma byli“, rjekny wón powěsćerni dpa. Premier Kretschmer na to skedźbni, zo je tež Sakska konkretne namjety předpołožiła, na přikład, pawšalu za dojězdźowarjow hižo wot prěnjeho kilometra wupłaćić.

Sakski knježerstwowy šef nima za prawe, dochody z wyšeje płaćizny za wuhlikowy dioksid za to wužiwać, popłatk za wobnowjomne energije znižić. „Prawje by było milinowy dawk znižić.“ Zwjazk a kraje běchu so póndźelu na klimowy paket dojednali a na to, płaćiznu za wuhlikowy dioksid zwyšić, z čimž so bencin podróši. Hospodarske křidło frakcije CDU/CSU po kompromisu před wotchadom předewzaćow z Němskeje warnuje. Zapósłanc Carsten Linnemann so boji, zo móhli wyše płaćizny je k tomu nuzować.

To a tamne (17.12.19)

wutora, 17. decembera 2019 spisane wot:

Sam zahrjebał je so paduch, ćěkacy před policiju w hornjej Bayerskej. Zastojnicy namakachu 24lětneho nimale dospołnje pokryteho w lěsu. Muž bě so do wužłobiny lehnył a so z hałzami a lisćom zawodźěł. Jeho kumpanaj móžeštaj ćeknyć. Swědcy su trójku překwapili, kotraž bě spytała so do wobchodneho domu zadobyć, ale so na to chětř zminy. Policija lěs wobstupi a z pomocu helikoptera z wosebitej kameru za­hrjebaneho namaka.

W zwadźe wo smjerd z twarožkarnje w hornjobayerskim Bad Heilbrunnje měješe dźensa sudnistwo rozsudźić. Při tym dźěše wo prašenje, hač smědźa so wobydlerjo domu nad wobchodom z nalěpkami na smjerd hóršić, kotryž so pječa po cyłym domje rozpřestrěwa. Zwada traje hižo wjacore lěta. W zadnim dźělu wobchoda je twarožkarnja, w kotrejž leža a zrawja tři tony twarožka.

Z „Jězusowymi črijemi“

póndźela, 16. decembera 2019 spisane wot:

New York (B/SN). Firma za produktowy design je tak mjenowany „Jězusowy črij“ kreěrowała a z hrónčkom „Walk on water“ (Běž po wodźe) za to wabiła. Wone 25 porow čriji wupadaja kaž sportowe črije a běchu spočatk oktobra w běhu minu­tow wupředate. 97 komorkojtych pucherjow w póduši běhanskich čriji su ze swjećenej wodu z rěki Jordana pjelnjene. Křižik debi šnórowanje, zady na ja­zyku je čerwjeny dypk, symbolizowacy krej Jězusa. Na wonkownej stronje wo­beju čriji je w čornej barbje napisane MT.14:25. To je pokazka na sćenje swj. Mateja w Nowym zakonju a poćahuje so na­ to, zo bě Jězus po morju kročo so k stražnikam bližił, kotřiž pak spachu. Jězus­ jich wustróžanych tróštowaše ze słowami: „Njebojće so, ja to sym!“ Por Jězu­sowych čriji płaćeše 3 000 dolarow.

Wosady hromadu połožili

Płaćizny dla so dojednali

póndźela, 16. decembera 2019 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Wuhlikowy dioksid we wobchadźe a twarjenjach ma so po lěće 2025 jasnišo podróšić, hač dotal wotmyslene. W lěće 2021 chcedźa jón z 25 eurami wo wjele raznišo město planowanych dźesać eurow podróšić. Na to su so zastupnicy Zwjazka a zwjazkowych krajow dojednali. Hač do lěta 2025 ma płaćizna na 55 eurow rozrosć. Tak maja so fosilne palne maćizny podróšić, nowe energije pak potuńšić.

Erdoğan hrozy USA

Istanbul (dpa/SN). Turkowski prezident Recep Tayyip Erdoğan ma za móžne, dale­ wobstejacych napjatosćow mjez Washingtonom a Ankaru dla wojerske zepěranišća USA w Turkowskej zawrěć. To je wón turkowskim nowinarjam rjekł. Potrjechenej byštej lětarske zepěranišćo İncirlik a radarowa stacija Kürecik byłoj. Dyrbjeli-li „naprawy kaž sankcije“ přećiwo Turkowskej płaćiwosće nabyć, chcył Recep Tayyip Erdoğan na to wotpowědnje wotmołwić, kaž wón podšmórny.

Kipping: Radšo tunje jězdźenki

Něhdźe 350 čłonow sakskich powołanskich a hórniskich towarstwow je zhromadnje ze 160 hudźbnikami wčera, 3. adwentnu njedźelu, w Marienbergu hórnisku paradu wuhotowało. Wjeršk bě hórniski ceremoniel před radnicu. Mjez hosćimi bě tež sakski­ ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU). Foto: dpa/Ronald Bonss

Ruska: USA wina na zwrěšćenju zrěčenja INF

póndźela, 16. decembera 2019 spisane wot:

Moskwa (dpa/SN). Ruska ma nowy test balistiskeje rakety USA za dopokaz, zo je Washington wina na zwrěšćenju wažneho wotbrónjenskeho zrěčenja INF. „Smy wospjet rjekli, zo so zjednoćene staty hižo­ dołho na to hotuja, postajenja INF ranić“, zdźěli rěčnik Krjemla Dmitrij Pjeskow minjeny pjatk w Moskwje powěsćerni Tass. „Kaž najnowši test wobkruća, buchu dojednanja na iniciatiwu USA woprawdźe ranjene.“

Po informacijach zakitowanskeho ministerstwa USA su raketu minjeny štwórtk na lětarskim wojerskim zepěranišću Vandenberg na zapadnym pobrjohu kraja mjez San Franciscom a Los Angelesom startowali. Hižo na prěni start rakety spočatk septembra, jenož něšto dnjow po skónčenju wupowědźenskeje doby, bě Moskwa podobnje reagowała. Wona měješe tehdy za dopokazane, zo su USA nowe rakety hižo twarili, jako bě zrěčenje wo jich zakazanju hišće płaćiwe.

Přesłapjenje po klimowym wjeršku

póndźela, 16. decembera 2019 spisane wot:

Madrid/Berlin (dpa/SN). Po snadnych wuslědkach swětoweje klimoweje konferency w Madridźe sej němscy politikarjo žadaja, w boju přećiwo woćoplenju zemje njepopušćić.

Frakciski šef Zelenych w zwjazkowym sejmje Anton Hofreiter rjekny, Němska měła nětko ćim bóle wodźacu rólu w klimowej politice přewzać, „runje, dokelž su wuslědki klimoweho wjerška tak přesłapjace“.

Klimowa aktiwistka Luisa Neubauer je hladajo na wuslědki wjerška přesłapjena, tež přinoška Němskeje dla. W Berlinje njejsu wočiwidnje na žadanja młodźinskeho hibanja Fridays for future a dalšich škitarjow klimy słuchali, rjekny wona powěsćerni dpa. „Smy cyłe lěto wšitko činili, zo bychmy staw wědomosće a zwólniwosć ludźi na dróhu přinjesli. Prašam so, što bychmy hišće činić dyrbjeli?“ Přesłapjena njeje Neubauer jenož wot USA a Brazilskeje, ale předewšěm wot Němskeje a Europskeje unije. Tute kraje móhli dopokazać, „zo su problem zrozumili a zo přewozmu zamołwitosć“.

Serbska debata

nowostki LND