Scena kaž w filmje: Ze zwažliwym manewrom zadźerža šofer pola Mnichowa ze swojim awtom dalše, kotrež njeměješe toho wodźer hižo pod kontrolu. Kaž wohnjowa wobora informuje, bě mužej awto před nim napadnyło, dokelž jědźeše po seklojtej liniji. Při přesćehnjenju wón widźeše, zo měješe wodźer strowotne problemy. Jědźeše tuž ze swojim wozom před awto a je tak borzdźeše. Skónčnje wostaštaj wobě awće stejo. Muža dowjezechu do chorownje.
Jeno na třoch kolesach jěł je šofer awta na awtodróze A4 w Durinskej. Do toho bě wón na parkowanišću do sćežora a kamjenja zrazył. Po pjeć kilometrach so wobruč pušći. Muž njeda so mylić a jědźeše na zwjenu dale. Policija jeho skónčnje při tankowni pola Erfurta dosćahny. Test alkohola wunjese 2,3 promile. Na šofera čaka nětko sudniske jednanje.
Celovec (SN/MkWj). Reforma korutanskeje krajneje wustawy, jedne z centralnych ćežišćow korutanskeho knježerstwa stron SPÖ, ÖVP a Zelenych, zbudźa w zjawnosći dźeń a wjetše diskusije.
Knježerstwowa koalicija bě so mjez druhim na to dorozumiła, zo je w nowej krajnej wustawje tež słowjenska mjeńšina ze sadu zakótwjena. „Korutanska so k swojej zrosćenej rěčnej a kulturnej mnohotnosći wuznawa. Rěč a kultura, tradicije a kulturne herbstwo maja so respektować, zawěsćić a spěchować. Staraćelstwo kraja a gmejnow płaći za němsko- a słowjenskorěčnych krajanow w samsnej měrje.“
ÖVP pak mjenowane dojednanje hižo njedodźerži. Jeje krajny předsyda Christian Benger měni, zo tale formulacija we wjetšinje wobydlerjow dosć přiwisnikow njenamaka, haj, zo ju samo pači, a měła so tuž z noweje wustawy dospołnje šmórnyć, kaž lokalne medije rozprawjeja.
W swojim dowolu sym prěni króć trut (Drohne) na wědomje brała. Młody por měješe na wjeršku hory kašćik w rukomaj a hladaše stajnje k njebju. Něšto pozdźišo krosnowaše so muž z runje tajkim kašćikom po skłoninje horje. A z tymle techniskim nastrojom filmowachu woni přemóžacu krajinu. Trut lětaše nad hłowami dalšich pućowacych a nimale njemyleše. Jeno spodźiwne šumjenje lět přewodźeše. Na skłoninje sedźachu ludźo, kotřiž tele počinanje wobkedźbowachu. Wědźachu woni, zo su tohorunja na pasku? Ja znajmjeńša sej to tónraz hakle tak prawje wuwědomich. A hdźe so filmy pokazuja? Mjeztym njemóže so jednotliwc hižo škitać před filmowanjom bjez wosobinskeje dowolnosće a tež nic před tym, zo namaka so potom w swětadalokim interneće. A tomu hižo žadynžkuli zakoń njewobara. Priwatnosć, adej!
Milenka Rječcyna
Praha (ČŽ/K). Čěske hospodarstwo je loni wo 2,5 procentow přibyło. Tole wupokazuja aktualne daty statistiskeho zarjada ČSÚ. Porno lětu 2015, w kotrymž bě přirost 4,3 procenty wučinjał, je drje to nahladnje mjenje, ale w přirunanju z cyłej Europskej uniju z 1,8 procentami rósta přeco hišće tójšto. Najwjetši přirost z 3,5 procentami docpě loni Madźarska. Najmjeńši z 0,9 procentami měješe Italska, mjeztym zo wučinješe wón w Němskej 1,6 procentow.
Čěscy analytikarjo maja lońše słabše inwesticiske aktiwity za hłownu přičinu mjeńšeho přibytka. Jeho ,„motor“ bě dale přetrjeba domjacnosćow. To swoje je tež eksport přinošował. Čěske předewzaća su twory za rekordnu sumu něhdźe 157 miliardow eurow wuwožowali. Do Němskeje, kotraž je hłowny wikowanski partner kraja, je wuwoz wo tři procenty zrostł, do Awstriskeje wo 6,4 a do Francoskeje wo 3,9 procentow. Do Ruskeje pak eksportowachu přibližnje pjeć procentow mjenje tworow, do susodneje Słowakskeje 4,2 procentaj mjenje.
Za lětsa wočakuja eksperća přirost čěskeho hospodarstwa wo 2,6 procentow.