Chce so dale za serbski film angažować

pjatk, 22. januara 2021 spisane wot:

Na wopyće pola filmoweje a dźiwadłoweje wědomostnicy Cosimy Stracke-Nawka

Do wulkeho wokna bydlenskeje stwy Cosimy Stracke-Nawka nisko stejace słónco swěći. Wukubłana filmowa ­a dźiwadłowa wědomostnica w čumpatym křesle spokojnosć wuprudźa. 66lětna žona čuje so w duchu a ćěle swobodna a zbožowna hladajo na to, štož je w žiwjenju dokonjała. „Běch hač do lońšeho kruće přistajena referentka za program, dokumentaciju a młodźinski škit při Sakskim krajnym wustawje za rozhłós a nowe medije (SLM). Směm nětko na to zhladować, štož wšo sym zdokonjała“, mi rentnarka powěda. Při tym je wona přeco na to hladała, zo so we Łužicy tež profesionalne serbske filmowstwo wuwiwa, kotrež zamóže přeswědčiwje serbske temy ludźom zwonka łužiskeho regiona spřistupnić. „Za to chcu so přichodnje dale čestnohamtsce zasadźeć.“ Angažowana žona pochadźa z němskeje swójby, serbska problematika pak jej na wutrobje leži. Tak čuje so sobu zamołwita za dalše spomóžne wuwiće serbskeje kultury.

Pod nadpismom „Z kameru po Łužicy a do swěta won“ wěnowaše so w ­seriji Serbskich Nowin dr. Toni Bruk stawiznam serbskeho ­filma. Mjez ­druhim je w swojich ­wuwjedźenjach wo wosebitosćach a njewšědnosćach před a za ­kameru kaž tež wo wuwiću serbskeho ­filma ­hač do přitomnosće rozprawjał. Po jeho smjerći 18. decembra zakónčimy serial z poslednim wot njeho hišće spisanym přinoškom.

W 1950tych lětach zadźiwani w šuli abo kružkach na to hladachmy, što nam nowy techniski nastroj „Projektor“ jako wobraz abo film na płachtu kuzła. Hustodosć běchu to fachowe filmy za chemiju, biologiju abo fyziku ... a k tomu hišće čornoběłe a bjez zwuka. Jenož te ridrowanje projektora rjadownisku rumnosć wupjelnješe. Ale widźachmy filmy, štož bě genialna wunamakanka ... Hišće pak nam njeswitaše, zo budźetej film a telewizija bórze jara bliskej našemu žiwjenskemu rumej w 2D, 3D a w formatach z mjenami, kotrež sej ani spomjatkować njemóžeš.

Hdyž čłowjek chce, móže cyłe kino w zaku měć ..., a jeli hdys a hdys njekedźbuje, zrazy do lampy abo do štoma, byrnjež film dawno hišće nimo njebył.

Z pobožnosću do swěta

pjatk, 22. januara 2021 spisane wot:

Lehmannecy z Delan – mjezynarodna serbska swójba z 18. lětstotka (1. dźěl) 

Delany pod Čornobohom su znate jako ródna wjes fararja, kěr­lušerja a wupućowarja Jana ­Kiliana. Za čas jeho dźěćatstwa spočatk 19. lětstotka bě wjele swójbow we wsy a wokolinje nutrnu domjacu pobožnosć hajiło. K tomu słušachu wopyty nabožnych zhromadźiznow w priwatnych domach, tak mjenowane štundy, a prawi­dłowne wosobinske rozestajenja ze Swjatym pismom – hač do 18. lětstotka sahaca to tradicija. Hižo tehdy hromadźachu so pod Čornobohom pobožni k nutrnosćam, prašachu so za Božim kralestwom a ćehnjechu po Božich pućach do swěta.

Njewšědne stawizny Lehmannec swójby z Delan (Döhlen) dawaja nam dohlad do swěta tajkich pobožnych kruhow, ­kotrymž bě najwažniše za zbóžnotu pytać a Bože słowo šěrić. Zdobom nam swójbne puće pokazuja, kak mjezyna­rodna móžeše serbska swójba we 18. lětstotku być.

Swójbne žiwjenje we Łužicy

Ale woni jenož francosce rěča!

pjatk, 22. januara 2021 spisane wot:

W tutej kolum­nje powěda šěsć redakciji SN znatych mjezynarodnych awtorow, wotměnjacy so pod pseudonymom „prof. Wink“, jónu wob měsac wo swojich­ nazhonjenjach a do­žiwjenjach we wobłuku zetkanja kulturow, identitow, rěčow a narodnych­ mjeńšin.

Jedna z avatarow prof. Winka bu wot swojich nowych přećelow na silwestersku fetu přeprošena. Po witanju noweho lěta ze wšěmi k tomu słušacymi dobrymi přećemi započachu sej dopomnjenki na dźěćatstwo wuměnjeć. Nowi přećeljo prof. Winka su wšitcy multinacionalni, wjacerěčni, derje kubłani a su daloko po puću byli. Mějachu tuž zajimawe stawizny powědać wo swojim kubłanju, wo dźěle a bydlenju we wšelakorych krajach a wo wužadanjach, kotrež mějachu zmištrować. Skónčnje bě prof. Wink na rjedźe. Rozhladujo so wona pytny, kak tamni wćipni a połni wočakowanjow na nju hladaja. Tak započa wona powědać:

Reprodukcija: Serbski muzej Jan Bart

Na Zuborničanskim hrodźišću

pjatk, 22. januara 2021 spisane wot:

n MěrćinNowak-Njechorński

Šěry dźeń pomałku – kaž njewólniwje – so wudrapa z hustych płašćow nocy ­a ćmowoty. Rězny wětr raznje duje a wuje wot dołheho wječora, jako by chcył surowje wuhnać z kraja nalěćo, kiž je so tu tola hakle lědy trochu za­domiło. Strašne šěre mróčna so kopja nad ćěmnej holu, dešć a sněh napřemo šwikatej ...

A ja tola doma njewostanu. Haj, nimale witam tajke wjedro dźensa, přetož k dźensnišemu wulětej njetrjebam słónca ani jasneho njebja. Chcu k połnocy, hdźež na proze našeje serbskeje hole šeri a so šěri wulki kěrchow – ­ně­hduše, nětko zapusćene wuhlowe podkopki jamy „Olby“ pola Zubornički.

(...)

Něhdy to běše ćicha holanska wjeska, kotrejež so hołk a hara swěta njedótka­štej. Doniž potom cuzy pjenježnik ­njewučušli čorne pokłady pod zemju – wuhlo.

(...)

Nětko je znowa ćicho po Zuborničce. Mjelči a drěma wulka briketownja we wsy. Zady wsy šerja te čorno-šěre puste lada, hroža ćmowe pěskowe kopcy. Tak chude su, tak wbohe, zo njemóžeja ­ničo, ani najmjeńše poskićić najdrob­nišej trawičce, zo móhła so žiwić. Tak dyrbja wostać puste.(1930, wurězk)

ˇ
ˇ
ˇ

Kolektiw Klanki je

w prěnim rjedźe wuměłske zhromadźenstwo. Na prašenja Bosćana Nawki skupina tuž konsekwentnje a z wuraz­nje jednotnym hłosom wotmołwja.

Čłonki skupiny su so dotal skerje z technom hudźbnje artikulowali. Hdy je so hiphop jako dalši kmany žanr wopokazał?

W jetšina z nas njeje scyła hišće hudź­bu činiła, tak zo je Kolektiw Klanki za nas hudźbny debit. Hiphop wobsteji zwjetša z jedno­reho beata a skići wjele móžno­sćow za rěč a słowo. Tekst steji w srje­dźišću, a tuž je to idealna forma, chceš-li wobsahi posrědkować. Dokelž mějachmy zaćišć, zo mamy něšto rjec, je hiphop za to perfektny žanr – tež, dokelž móžemy přehnawać a wótrje kritizować.

Kak sće so namakali a kolektiw wu­tworili?

Smy hižo dołho spřećelene a lóšt měli, zhromadnje něšto tworić. Po tym zo je loni tójšto noweje serbskeje hudźby wušło a dokelž někotre z nas hižo pozadk w elektroniskej hudźbje maja, smy tež ideju za zhromadny projekt zrodźili. Nimo toho falowaše nam tajki žónski cyłk w Serbach.

foto: jakub brězanPjatk, 15. januara 2021
 SERBSKE NOWINY – KÓNCTYDŹENSKA PŘIŁOHA

Serbska debata

nowostki LND