štwórtk, 28. měrca 2024

Lemke myto Fallady přijała

Neumünster. Spisowaćelka a filmowča Grit Lemke je z lětušej lawreatku Hansa Falladoweho myta města Neumünster. Literarne, z 10 000 eurami dotěrowane wuznamjenjenje spožčichu jej za knihu „Kinder von Hoy“, z kotrejž „z dokumentariskej strózbotu wuwiće Wojerec wot modeloweho města NDR hač k politiskej radikalizaciji po lěće 1989 z kolektiwneje perspektiwy wotbłyšćuje“.

Nowy rěčny rum

Njebjelčicy. Serbske šulske towarstwo wutwori zhromadnje ze Serbskim Sokołom a ZARI w jutrownych prózdninach nowy serbskorěčny rum. Młodźi koparjo nabudu we wobłuku sportoweho projekta na sportnišćach w Njebjelčicach, Ralbicach a Chrósćicach serbskorěčne znajomosće wo woblubowanym sporće a swojim ćěle.

Helikoptery za Ukrainu

pjatk, 22. měrca 2024

W Radworju so zaměrnje z klimoškitnym konceptom zaběraja

Radwor (SN/BŠe). Zwjazk žada sej wot gmejnow a městow komunalne planowanje za ćopłotu, štož je za wšitkich akterow wulke wužadanje. Zo je hižo zakładnych idejow, dopokaza Radworska gmejna a zajim mjez wobydlerjemi je jara wulki. Wuraz toho bě předwčerawšim połnje wobsadźena žurla w Radworskim hosćencu „Meja“, hdźež wotměchu zastupjerjo gmejny informaciske zarjadowanje na temu „Energija a klima – klimoškitny koncept, přichodne zastaranje z milinu a ćopłotu“.

štwórtk, 28. měrca 2024

Drježdźany (ML/SN). Podawk wokoło ­postawy Jězusdźěćatka blisko Wotrowa, z kotrehož wob­liča kapki čerwjeneje kapaliny padaja, je w Sakskej šěroki zajim zbudźił. Po tym zo rozhłós a telewizija MDR kaž tež Serbske Nowiny a Sächsische Zeitung wo tym rozprawjachu, sćěhowachu dalše dźeniki. Drježdźanska nowina Dresdner Morgenpost je tohorunja na třoch stronach wo tutym podawku pisała. Na prěnjej stronje wozjewi so hižo wot SN a SZ wužiwane ­foto a nowina so prašeše „Jutrowny dźiw we Łužicy?“ a wozjewi dale napismo ­„Hódančko wo krawjace Jězusdźěćatko“. Na dalšimaj nutřkownymaj stronomaj rozprawjeja pod „Potajnstwo krawjaceje madony“ wo „Wotrowskim dźiwje“.

srjeda, 27. měrca 2024

Mamy w Praze adresu, hdźež smy doma – wo to staraja so njesebičnje čěscy přećeljo našeho ludu. Jeli pak ma to tak wostać, dyrbimy sami wjac za tutu serbsku infrastrukturu činić.

Njedawno wopytach ze synomaj w Praze předstajenje lajskeje dźiwadłoweje skupiny z Chrósćic. Nazymu 2023 běch – tohorunja ze synom – na premjerje inscenacije „Piwo“ NSLDź [1]. Nic jenož ja sym za tute poskitki přewšo dźakowna a tež hewak wćipnje rozprawy w serbskich me­dijach wo tajkich podawkach sćěhuju. Za nas „Pražanow“ je tajke něšto přeco high­light. Je rjenje, hdyž widźiš, zo ma tute dźěło tež w Serbach dźeń a wjetši wothłós, zo zaso wjace Serbow do Prahi jězdźi, zo bychu so tu ze zajimcami wo Łužicu zetkali a tež zo bychu swoje kulturne dźěło tule předstajili.

Wuměna na ćeńkej nitce wisa

štwórtk, 28. měrca 2024

Lemke myto Fallady přijała

Neumünster. Spisowaćelka a filmowča Grit Lemke je z lětušej lawreatku Hansa Falladoweho myta města Neumünster. Literarne, z 10 000 eurami dotěrowane wuznamjenjenje spožčichu jej za knihu „Kinder von Hoy“, z kotrejž „z dokumentariskej strózbotu wuwiće Wojerec wot modeloweho města NDR hač k politiskej radikalizaciji po lěće 1989 z kolektiwneje perspektiwy wotbłyšćuje“.

Nowy rěčny rum

Njebjelčicy. Serbske šulske towarstwo wutwori zhromadnje ze Serbskim Sokołom a ZARI w jutrownych prózdninach nowy serbskorěčny rum. Młodźi koparjo nabudu we wobłuku sportoweho projekta na sportnišćach w Njebjelčicach, Ralbicach a Chrósćicach serbskorěčne znajomosće wo woblubowanym sporće a swojim ćěle.

Helikoptery za Ukrainu

štwórtk, 28. měrca 2024

Dweju paduchow lepili

Kamjenc. Hnydom dweju paduchow su wutoru w Kamjenskej kupnicy lepili. Dopołdnja spytaše 39lětny Uzbeka słód­čizny w hódnoće 75 eurow pokradnyć. Při­stajeny kupnicy tole wobkedźbowaše a muža hromadźe z kuražěrowanym kupcom zadźerža. Podhladny so wjacore razy wutorhnyć spyta a woběmaj z namocu hrožeše. Jimaj pak so poradźi, jeho tak dołho kruće dźeržeć, doniž policija njepřijědźe. W druhim padźe je popoł­dnju 35lětny pólski staćan spytał, kofej w hódnoće 140 eurow pokradnyć. Tež jeho při tym wobkedźbowachu a zadźeržachu, jako chcyše kupnicu bjez zapłaćenja wopušćić. Zastojnicy Kamjenskeho policajskeho rewěra we woběmaj padomaj wotpowědne wozjewjenja wupisachu. Kriminalisća padaj přewzachu.

srjeda, 15. apryla 2015

Wokoło jutrow rěčimy wjele wo zajacu. Lětsa wěnujemy dołhowuchačej wjetšu zjawnu kedźbnosć, dokelž je za zwěrjo lěta­ 2015 pomjenowany. Snano je tón abo tamny při nalětnim wuchodźowanju zajaca­ wuhladał. Bě pak to woprawdźe zajac abo tola dźiwi nukl?

štwórtk, 28. měrca 2024
W Njebjelčanskej pěstowarni smy so minjene tydźenje na rozdźělne wašnje na jutry přihotowali. Kóždu póndźelu zetkachmy so k nabožnemu kołu, zo bychmy wo póstnych njedźelach rěčeli. Tak mějachmy k štwórtej póstnej njedźeli eksperiment z małej cyblku a „palčiki a kubołćiki“ zhotowichu nam rjanu nalětnju pychu před zachodom. Jako přihot na bołmončku wjazachmy z dwojich hałžkow křiž a wupyšichmy je ze zelenymi hałžkami, z pisanymi banćikami a jejkami. Tež zeleny štwórtk a wulki pjatk smy wobrěčeli. – Tak dźělachmy w skupinach mały chlěb a Emilian je začuwał, kak ćežki je křiž. Madlen Štrawbina

štwórtk, 28. měrca 2024

Za swoje slědźenja mjez druhim wo pozabytej rjekowce, z Dobruše pochadźacej Mari Simo- nowej (1824–1877) je Čerwjeny křiž Němskeje Andréja Uebe z prěni raz wupisanym Mytom za stawizny Castiglione počesćił. Z lawreatom je so Axel Arlt wo tutych slědźenjach rozmołwjał.

Knježe Uebe, Wy dźěłaće jako hladar. Kak je tomu dóšło, zo sće sej slědźenje w stawiznach jako konik wuzwolił?

To bě wliw mojeho nana. Wón předsydarješe towarstwu čerwjeneho křiža w Beierfeldźe. Składnostnje 60. jubileja towarstwa w lěće 1969 je wón chroniku zestajał. Tuta je mje jara zajimowała, kaž tež stawizny. Sym hižo za čas NDR spytał wšelake temy rešeršować. To pak ze snadnym wuspěchom. Po přewróće smy styki k druhim muzejam čerwjeneho křiža nawjazali a 1996 ze skromnej zběrku muzej w Beierfeldźe wotewrěli.

Kak swoje temy namakaće? Wšako ta ­nastupajo Marju Simonowu runje před Wašimi chěžinymi durjemi njeleži.

štwórtk, 28. měrca 2024

Budyšin. Twjerde a papjerjane pjenjezy, medalje, wuznamjenjenja, pohladnicy, ­literatura, listowe znamki a wšo móžne dalše, štož ludźo zběraja, steja w srjedźišću jutrowneje bursy zběrarjow w Budyšinje. Wona wotměje so sobotu, 30. měrca, wot 9 do 14 hodź. w Serbskim domje. Tam móža so zajimcy poradźować dać a smědźa parkowanišćo na dworje Serbskeho domu darmotnje wužiwać.

Józef Brězan najlěpje hrał

Radwor. Škotowarka a 27 škotowarjow je so wutoru na škotowym turněrje serbskich seniorow w Radworskim hosćencu „Meja“ wobdźěliło. Najlěpje hrał je Józef Brězan, kiž doby z 2 658 dypkami před Eberhardom Kroschkom (2 459) a Manfredom Höraufom (2 313). Wšitcy třo steja tohorunja na čole cyłkowneho hódnoćenja, kotrež nawjeduje E. Kroschk před J. Brězanom a M. Höraufom.

Stawizniska přehladka

srjeda, 11. januara 2017

Swójbne mjena su přeco zaso zajimawe swědčenja rěče našich prjedownikow. W serbšćinje maja wone wosebitu hódnotu, dokelž pochadźeja z časa, z kotrehož hišće žane pisomne pomniki njewobsedźimy. Kak su naši prjedownicy před wjele lětstotkami myslili a so rěčnje zwuraznili, wo tym nam wone mjena znajmjeńša něšto přeradźeja.

Chcemy so zaso wěnować někotrym serbskim prócowarjam zańdźenosće, kotřiž maja lětsa kulojtu abo połkulojtu róčnicu narodnin abo posmjertnin, a so zamyslić do jich mjenow. Swójbne mjena nastachu často z mjenow powołanjow, kotrež běchu prěni nošerjo mjenow wukonjeli. Tak je to na přikład pola Šewčika, takrjec „małeho šewca“. Jakub Šewčik, rodźeny w Baćonju a farar mjez druhim w Chrósćicach, wěsty čas předsyda Domowiny, předewšěm pak awtor basnjow patriotiskeho charaktera, změje 6. septembra 150. róčnicu narodnin.

Korla Awgust­ Fiedler, znaty hudźbnik a sobuwuhotowar spěwanskich swjedźenjow, zemrě 16. meje 1917. Swójbne mjeno Fiedler pochadźa tohorunja z mjena powołanja; w tym padźe wšak je wone němskeho pochada, měnjeny je wězo­ „husler“.

Serbska debata

nowostki LND