Poslednja młynkowa Krabatoweho młyna sto lět

štwórtk, 02. julija 2015
artikl hódnoćić
(0 )
Zbožopřeća k stotym narodninam přijimaše tele dny w Čornym Chołmcu Ilsa Pěčikowa  wot wjesneho předstejićerja Mirka Pinka, čłonki wjesneje rady Sabriny Wagner a wot mnohich dalšich.  Foto: Katrin Demczenko Zbožopřeća k stotym narodninam přijimaše tele dny w Čornym Chołmcu Ilsa Pěčikowa wot wjesneho předstejićerja Mirka Pinka, čłonki wjesneje rady Sabriny Wagner a wot mnohich dalšich. Foto: Katrin Demczenko

Čorny Chołmc (KD/SN). Njewšědny jubilej 100. narodnin móžeše tele dny w Čornym Chołmcu Ilsa Pěčikowa swjećić. Hromadźe ze swojim mjeztym zemrětym mandźelskim bě wona poslednja młynkowa Čornochołmčanskeho młyna.

Jubilarka bě so 1915 w Šćeńcy naro­dźiła a so tam jako młoda žona wudała. Muž pak w Druhej swětowej wójnje padny, powěda jeje wnučka Katrin Schürch. Přewzawši w Čornym Chołmcu žiwidłowy wobchod zezna wudowa Serba Pawoła Pěčika a jeho syna Siegfrieda. 1946 so Ilsa z Pawołom zmandźeli a přiwza Siegfrieda jako swoje dźěćo. Siegfried Pěčik chodźeše na tehdyšu Budysku Serbsku wyšu šulu. Hač do lěta 1974 staj jeho staršej Čornochołmčanski młyn wuspěšnje wjedłoj. 1972 pak z njeho na statny přikaz mlěji­dło wutwarichu, tak zo móžachu wot toho časa žito jenož hišće šrótować, Katrin Schürch rozjasnja. Tak skónči so hospodarska samostatnosć mandźelskeju, kotrajž pak běštaj tehdy hižo nimale w rentnarskej starobje. Hač do spočatka 80tych lět dźěłaše Ilsa Pě­čikowa hišće w burskim wikowanskim drustwje BHG.

wozjewjene w: Łužica
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

nowostki LND