Ze studnje žórli so serbska rěč

wutora, 04. junija 2019
artikl hódnoćić
(0 )
Metalowy rězbar Harald Lukschanderl, Gertrud Wincarjowa a kowar Reinhard Domann (wotlěwa) při studni z plastiku kantorki, kotruž su wčera w Čornochołmčanskim Krabatowym młynje poswjećili  Foto: Andreas Kirschke Metalowy rězbar Harald Lukschanderl, Gertrud Wincarjowa a kowar Reinhard Domann (wotlěwa) při studni z plastiku kantorki, kotruž su wčera w Čornochołmčanskim Krabatowym młynje poswjećili Foto: Andreas Kirschke

Žiwjenski skutk Gertrud Wincarjoweje w Krabatowym młynje hódnoćeny

Čorny Chołmc (AK/SN). Jeje lubozny po­směwk natyknje. W dźěłanskej drasće sedźi kantorka na klasisce twarjenej studni a škraba lipowe łopješko do skorpizny jutrowneho jejka. „Njejsym přejara na maličkosće dźiwał, wažne pak běchu mi rysy jeje wobliča. Jeje šibały wuraz mějach stajnje před sobu“, praji metalowy rězbar Harald Lukschanderl z Mučowa wo swojej bronzowej plastice. Wona napodobnja Gertrud Wincarjowu, kotraž bě wot lěta 1978 do 1995 Čornochołmčanska wjesnjanostka, po tym wjesna předstejićerka a iniciatorka Krabatoweho młyna. „To sym ja“, wjeseleše so 78lětna wčera na poswjećenju studnje. Dźěći z Čornochołmčanskeje Krabatoweje pěstowarnje předstajichu k tomu mały program.

wozjewjene w: Łužica
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

Serbska debata

nowostki LND