Budyšin (SN/JaW). „Kulowske Bratrowstwo je žiwe, na čož sym jara hordy!“ To rjekny čestny předsyda towarstwa Serbow Kulowskeje wosady dr. Pětr Brězan na kromje sobotneho lětneho swjedźenja Bratrowstwa w delnich Sulšecach. Tam je lajska dźiwadłowa skupina towarstwa swoju nowu inscenaciju „Namrěwstwa dla zawrjene“ w režiji dźiwadźelnika Němsko-Serbskeho ludoweho dźiwadła Měrka Brankačka premjernje předstajiła.
Hižo cyłu chwilu do toho, zo so zawěšk zběhny a Serbja z Kulowskeje wosady kaž tež dalši hosćo – mjez nimi zastupnicy Chróšćanskeje a Šunowsko-Konječanskeje dźiwadłoweje skupiny, a samo intendant NSLDź Lutz Hillmann wosobinsce a jeho zastupjerka za serbske dźiwadło Madleńka Šołćic –, jednanje komedije w třoch aktach sćěhowachu, bě žurla tamnišeho kulturneho domu dospołnje wupředata. Tež na wčerawšim předstajenju w Sulšecach bě zajim zaso wulki.
Worklecy (SN). Budyski krajny rada Michael Harig (CDU) je zhromadnje ze społnomócnjenej wokrjesa za čestnohamtske skutkowanje Dunju Reichelt wjelelětny čestnohamtski angažement Worklečana Pawoła Šěraka z „Čestnym hamtom měsaca januar 2020“ wuznamjeniła. To zdźěli nowinarski wotrjad wokrjesa minjeny pjatk popołdnju.
„Ze swojim čestnohamtskim angažementom a swojimi idejemi sylniće duch zhromadnosće – hižo jeničce tohodla, dokelž z dalšimi ludźimi hromadu přińdźeće a w gmejnje něšto zahibaće“, rjekny Harig na počesćenju, kotrež běchu hižo we wobłuku 28. haloweho koparskeho turněra 30. decembra we Worklečanskej ćěłozwučowarni wotměli. Tež Worklečanski wjesnjanosta Franc Brusk (CDU) je hordy, zo ma tajkeho angažowaneho wobydlerja w swojej gmejnje. „Nochcu aktiwne skutkowanje Pawoła Šěraka k žanym móžnym přiležnosćam kaž tež jeho pomoc na žadyn pad parować.“
Smjerdźečanske swójbne a kubłanske srjedźišćo LIPA je w lěće 2019 znowa zajimcam dało w zešiwku přehlad swojich poskitkow, rjadowany do štyrjoch tematiskich wobłukow. Runje tak informowaše srjedźišćo w interneće.
Smjerdźaca (aha/SN). W poziciji „rěče a tradicije“ mějachu 14 kursow, wosom zapřijachu do „swójbneho kubłanja“. Wažne běchu dalekubłanske móžnosće za kubłarki a kubłarjow, dźěłacych w pěstowarnjach w njeserbskim nošerstwje.
Chór Meja swjeći lětsa 125. róčnicu swojeho załoženja. Sobotne zarjadowanje ćělesa w Radworju budźe tuž zdobom tradicionalny hodowny kaž tež swjedźenski narodninski koncert.
Radwor (SN/bn). „Nochcychmy jubilej z wulce wosebitej swjatočnosću na přikład ze wšěmi aktualnymi kaž tež bywšimi čłonami woswjećić, a smy so tuž rozsudźili narodniny do našeho tradicionalneho wjerška spočatk lěta zapřijeć“, powěda předsydka chóra Angelika Häneltowa. To pak njewoznamjenja, zo „smy na wjelelětnych čłonow, hač nětko spěwarjow, dirigentow abo na organizatoriskim polu skutkowacych, kaž na přikład Jana Nuka, Bjarnata Cyža a Judith Kubicec, zabyli. Smy jich samozrozumliwje přeprosyli, zhromadnje z nami sobotu w hosćencu „Meja“ swjećić.
Jubilejny koncert wuhotuje Meja dwójce, a to w 15.30 hodź. a 19 hodź. Wječor přizamknu so reje ze skupinu Con-takt.
Sulšecy (AK/SN). „Namrěwstwa dla zawrjene“ je titul noweje komedije, kotruž chce lajska dźiwadłowa skupina Kulowskeho Bratrowstwa přichodnu sobotu w Sulšečanskim kulturnym domje premjernje předstajić. „Kruch je połny překwapjenkow, žorta a humora kaž tež krasnych prajidmow. Rěčnje wobstajnje dale wuknjemy“, měni předsydka serbskeho katolskeho towarstwa Bratrowstwo Sonja Hrjehorjowa. Zaměrnje skupina tele dny hišće probuje. Wšako ma so zajutřiša premjera před domjacym publikumom poradźić.
Towarstwo Serbski kulturny turizm (SKT) móže na wuspěšne lěto 2019 zhladować. Tak je na swojej lětsa do jutrow zaměstnjenej facebookowej stronje dotal 1 800 fanow docpěł.
Budyšin (SN/mwe). „Na podawki bohate lěto leži za nami. Jako předsyda towarstwa Serbskeho kulturneho turizma dźakuju so partneram a sobuakteram předewzaćow na polu turizma za podpěru wšitkich našich projektow“, praji referent w Budyskim Domowinskim zarjedźe Pětr Brězan.
Róžant (JK/SN). Hodowne wjeselo a rjane dary sej z potrěbnymi dźělić, je dobra a spomóžna mysl. Hodowny nyšpor, kotryž chór Lipa hižo njeličomne lěta w Róžeńčanskej hnadownej cyrkwi wuhotuje, bě lětsa zaso wulkotne zakónčenje hodownych swjatych dnjow a zdobom krónowanje swjedźenja swjateje swójby.
„Jandźel“ jemu rěkaja, štož we wěstym nastupanju tež trjechi. Młody muž z prawym mjenom Robert Engel wukonja w projektowej towaršnosći Domowiny w Delnjej Łužicy Dompro wažnu funkciju projektoweho koordinatora. Jeho nadawk je akterow na wsach wuswobodźić ze wšeje spěchowanskeje běrokratije a so sam wo nju starać. Tójšto wědy je sej studowany hospodarski matematikar a wukubłany kulturny manager hižo přiswojił, zo njeby formulary respektiwnje próstwy wo spěchowanje projektow jenož prawje wupjelnił, ale je tež tak přeswědčiwje formulował, zo je wuspěch nimale wěsty. „Wobžaruju, hdyž podpěra na formulaciji zwrěšći“, 35lětny Choćebužan přiznawa. Tohodla rěči z ludźimi, kotřiž wo přizwolenju pjenježneje projektoweje pomocy rozsudźeja. Spyta podobnje myslić kaž woni, próstwy tak napisać, zo so někak tomu runaja, štož adresaća wočakuja.