Pisany serbsko-słowjanski podawk ze socialnym pozadkom dožiwi nimale 300 wopytowarjow minjenu njedźelu na dworje Chróšćanskeje fary. Wjacore serbske kulturne cyłki su jich ze swojimi poskićenjemi zawjeselili. Bě to beneficny koncert, na kotrymž zběrachu pjenjezy we wobłuku pomocneje akcije Towarstwa Cyrila a Metoda (TCM) „Łužica pomha“.
Nětko zaso, stajnje srjedu dopołdnja, chwataja žony we wuměnkarskej starobje po dołhej, korony dla napołoženej přestawce zaso do Smjerdźečanskeje LIPY na sportowu zaběru. Tam nańdźechu wšitko tak kaž do pandemije. Jeničce mjezwočo nazwučowarki běše nowe. Před nimi steješe z wjesołym posměwkom młoda nazwučowarka a jich přećelnje serbsce postrowi.
Dohromady 6. króć lětsa, ale prěni raz wosobinsce su so wčera čłonojo dźěłoweho kruha „Serbski kulturny turizm Złokomorowsko-Grodkowskeje kónčiny“ w Prožymskim kulturnym domje zetkali. Dźěłowa skupina je dźěl wědomostneho předewzaća „Hódnoćenje imaterielneho kulturneho namrěstwa Delnjeje Łužicy w němsko-serbskim konteksće“(IKN) Serbskeho instituta.
Prožym (SN/CoR). Nimale dwaceći ludźi wobdźěli so na programje, w kotrymž njesteješe jenož wosobinske mjezsobne zeznaće w srjedźišću, ale tež wodźenje po Prožymskim Starym młynje a po Archeotechniskim centrumje Wjelcej. Wobě stejnišći słušatej k dźěłowemu kruhej. „Bě to jara intensiwne zetkanje, snano tróšku přezmužite předewzaće“, rjekny sobudźěłaćer projekta IKN Gregor Schneider.
Budyšin (sk/SN). Jubilej w lěće 1952 załoženeho Serbskeho ludoweho ansambla a wopominanje Korle Awgusta Kocora składnostnje jeho 200. narodnin stejitej mjez druhimi podawkami a předewzaćemi na programje dźěła Towaršnosće k spěchowanju Serbskeho ludoweho ansambla. Předsydstwo je wot pandemije nanuzowanu přestawku w dźěle zakónčiło a so z aktualnymi a klětušimi nadawkami towarstwa zaběrało.
Předsydstwo towarstwa wuzwoli jury za kompozitoriske wubědźowanje młodych hudźbnikow. Gremijej přisłušeja Liane Bertók, Jan Cyž, Lubina Žurowa, Leńka Thomasowa a předsyda towarstwa Sieghard Kozel. Předsydstwo ma za trěbne, prašenje wuměłskeho dorosta na dobro Serbow konsekwentnišo rozrisać a namakanju talentow w serbskej zjawnosći wjetšu kedźbnosć wěnować.
70. róčnicu załoženja Serbskeho ludoweho ansambla ma jeho spěchowanske towarstwo za dobru přiležnosć, so z młódšimi serbskimi kulturnymi stawiznami wobšěrnišo rozestajeć. Jurij Łušćanski a předsyda towarstwa staj nadawk přewzałoj, to sobu do horšće wzać.
Župje přisłušacej cyłkaj na městnje jeju skutkowanja wopytać a tam jeju dźěławosć rozjimać, to bě wotpohlad julijskeho posedźenja Budyskeho župneho předsydstwa.
Radwor (SN). Wuměna ze staršiskej iniciatiwu a z młodźinskim klubom steještej w srjedźišću schadźowanja předsydstwa Domowinskeje župy „Jan Arnošt Smoler“ Budyšin wčera w Radworju, informuje Katja Liznarjec, regionalna rěčnica na teritoriju župy. Katrin Suchec-Dźisławkowa a Wito Bejmak staj wo dźěławosći iniciatiwy rozprawjałoj. Cyłk so wo to prócuje, zo na tamnišej serbskej zakładnej šuli kóžde lěto maćernorěčnu rjadownju w 1. lětniku wutworja a ju dale wjedu. Starši a župa paruja w dotalnym kubłanskim systemje 2plus transparencu a jasnu strategiju, dźěćom wšěch rěčnych skupin krok po kroku serbšćinu tak sposrědkować, zo wone rěč wšědnje mjez sobu nałožuja. Tohodla sej žadaja wučbu ryzy serbsce podawać, zo by imersija woprawdźe fungowała.
Budyšin (SN/at). Předwersija wjace hač 320 stron wopřijaceje Sedmeje rozprawy zwjazkoweho knježerstwa wo zwoprawdźenju Europskeje charty regionalnych a mjeńšinowych rěčow a informacija wo njej stej wot spočatka tydźenja w interneće pod přistupnej. K bytostnym wuwićam w rozprawniskej dobje mjenuja tam lětuše nowe financowanske zrěčenje za Załožbu za serbski lud, na kotrež su so Zwjazk, Sakska a Braniborska dojednali, spožčenje noweho Myta Miny Witkojc za serbsku rěč w Braniborskej kaž tež loni w januarje wutworjenu Załožbu za frizisku ludowu skupinu přez krajne knježerstwo Schleswigsko-Holsteinskeje. Dale wopisuje tónle sewjerny kraj po předležacych informacijach přidatne zawjazki za danšćinu, frizišćinu a delnjoněmčinu po rěčnej charće nastupajo zarjadniske dokumenty, wjesne mjena a kulturne aktiwity.