Tež druhdźe jejka debja

Donnerstag, 17. April 2025 geschrieben von:
Wobraz njeje na dojutrownym zetkanju w Hornjej Łužicy nastał, ale w Neichenje ­blisko Lipska. Tam su so wuměnkarjo w debjenju jutrownych jejkow pospytali. Při tym tež wo křižerjach zhonichu. Foto: Julius Paška

Křižerstwo w swójbje zachowuja

Donnerstag, 17. April 2025 geschrieben von:

Na zwučene wašnje nastaji so jutrow­ničku dźewjeć serbskich křižerskich procesionow na puć do susodneje wosady, zo by poselstwo wo Zrowastanjenym wozjewiło. Runje tak je z wašnjom, zo podawamy do toho přehlad wo zajimawosćach procesionow. Te su nam jich kantorojo a nawodźa sposrědkowali. ­Dalokož su nam znate, wozjewjamy tež mjena jubilarow a nowačkow.

Po wšěm zdaću wšo při starym wostanje w Radworskim křižerskim procesionje. Kaž nam jeho zamołwity Marko Šuster zdźěli, změja lětsa šěsć nowačkow. Su to Kilian Henich, Titus Wićaz, Lukaš Hančik, Roman Hančik, Maximilian Krawža a Mato Wawrik. Daniel Henich a Michał Rječka pojěchataj jako slěbornaj jubilaraj. Radworski procesion je lětsa dobry přikład za to, kak so tradicija křižerstwa w swójbach dale dawa a kak wjacore generacije sobu jěchaja. Tak wuhladamy w rjadach křižerjow bratrow Marka a Jana Hančika. Dale pojěchataj jeju synaj Cyril a Mario sobu a lětsa prěni raz wnučkaj Lukaš a Roman.

Starožitnosće znowa wotkryć

Donnerstag, 17. April 2025 geschrieben von:

Budyšin. Twjerde a papjerjane pjenjezy, medalje, wuznamjenjenja, pohladnicy, literatura, listowe znamki a wšo móžne dalše, štož ludźo zběraja, steja w srjedźišću jutrowneje bursy zběrarjow w Budyšinje. Wona wotměje so wulki pjatk, 18. apryla, wot 9 do 14 hodź. w Budyskim Serbskim domje. Tam móža so zajimcy poradźować dać. Wo ćělne derjeměće budźe postarane..

Wosebity poskitk za prózdniny

Zhorjelc. Pod hesłom „Mission Exoplanet“ wuhotuje Astrocentrum Łužica wot 21. hač do 25. julija wosebity poskitk za prózdniny w Zhorjelcu a wokolinje. 20 dźěći a młodostnych změje w tym času składnosć, dopołdnja slědźersce skutkować a so popołdnju sportowym zaběram wěnować. Mjez druhim chcedźa za nowymi planetami w swětnišću pytać a k nim swětnišćowu łódź pósłać. Nimo toho steja kopańca, kicker a krosnowanje na programje. Zajimcy njech přizjewja so hač do 31. meje e-mailnje pod mission-exoplanet.de.

Zetkanje zabawne a powučne

Wjerškaj w klóšterskej zahrodźe

Donnerstag, 17. April 2025 geschrieben von:

Jutrońčku drje budźe klóšter Marijina hwězda jedne z tych městnow, hdźež sej wosebje wjele ludźi křižerjow wobhlada. Hižo krótko po jutrach pak změja tam dalšej wjerškaj.

Pančicy-Kukow (SN/MWj). W prózdninskich dnjach po jutrach móžeš na kló­šterskej zahrodźe w Pančicach-Kukowje hnydom dwě zarjadowani wopytać. Srjedu, 23. apryla, pokročuja tam rjanu tradiciju a organizuja dźeń dožiwjenja za swójby. Wot 14 do 18 hodź. wuhotuje Křesćansko-socialny kubłanski skutk zajimawe hodźiny za staršich z dźěćimi. Najwšelakoriše poskitki přeprošuja na, spěwanje, woptawanje a pohibowanje. Při debjenju jutrownych jejkow budu wobdźělnicy kreatiwnosć a wušiknosć trjebać. Při klóšterskim wobchodźe móža wopytowarjo w tomboli rjane myta dobyć. Nimo toho poskića wodźenja po klóštrje.

Wosebity jutrowny postrow wuhladaš tuchwilu w Róžeńće. Na skłoninje k putniskej łuce su wjetšu ličbu cyblow narcisy do zemje tykali, kotrež tuchwilu rjenje kćěja. Stupiš-li so na napřećiwny bok jězdnje, abo tež z awtom nimo jěducy wučitaš HALELUJA. Škoda, zo tónle postrow poněčim zaso zwjadnje. Najprjedy raz pak smědźa so wjesnjenjo a wšitcy dalši nad njewšědnym ­napohladom zwjeselić. Foto: Alfons Ryćer

Wóčny mobil

Donnerstag, 17. April 2025 geschrieben von:
Chrósćicy (SN/MiR). Dočasna starosć wo strowotu woči je zaměr mobilneje wóčneje ambulancy za wobydlerjow na wsach. Pjatk po jutrach, 25. apryla, přijědźe Mirantus-mobil do Chrósćic k wjacezaměrowej hali „Jednota“. Kaž Simon Zabel, nawoda projekta Mirantus Health zdźěli, su hižo wuspěšnje w druhich kónčinach skutkowali. „Wjeselimy so, zo smy zhromadnje z Chróšćanskej gmejnu prěni termin za wopyt našeho wóčneho mobila našli.“ Wukubłani optometrisća přepytuja z modernymi nastrojemi woči pacientow, mjez druhim ćišć we wóčku. Zdobom woni měrja, kak wótrje ludźo widźa a zwěsća sylnosć škleńcow za nawoči. 69 eurow maja zajimcy za wužiwanje poskitka zapłaćić. Wuslědki přepy­towanja sposrědkuja so fachowym lěkarjam, kotřiž informacije z podpěru Mirantus­-platformy wuhódnoća. Pacienća dóstanu wo tym pisomnu informaciju a po potrjebje termin za rěčnu hodźinu online abo za wopyt lěkarskeje praksy. Zajimcy, kotřiž chcyli so w mobilu w Chrósćicach přepytować dać, njech so telefonisce pod čo. 030/232 578 130 abo online pod mirantus.com/crostwitz­ přizjewja.

Krótkopowěsće (17.04.25)

Donnerstag, 17. April 2025 geschrieben von:

Ministerka: „Žohnowane jutry!“

Drježdźany. Sakska ministerka za kulturu a turizm Barbara Klepsch (CDU) je w aktualnej zdźělence swojeho ministerstwa wuznam serbskich jutrownych nałožkow a wobrjadow za cyły kraj wuzběhnyła. Naspomniła je nimo křižerjow mjez druhim spěwanje pasiona, chodźenje po jutrownu wodu, walkowanje a debjenje jejkow. Zdobom ministerka serbsce „žohnowane jutry“ přeješe.

Slědy Słowjanow našli

Drježdźany. W Drježdźanskim měšćanskim dźělu Leubnitz-Neuostra su archeologojo dopokazy wobsydlenja Słowjanow z 11. do 12. lětstotka wuryli. Dźěła su mjeztym wotzamknjene. Slědy sydlišća su předewšěm jamy rozdźělneje wulkosće a stołpowe jamy něhdyšich twarjenjow. Na po wjetšinje njewobtwarjenej ležownosći maja nowe bydlenske domy nastać.

Ćah jědźe samostatnje

Dopominaja na serbske wosobiny

Mittwoch, 16. April 2025 geschrieben von:
Dalšu informacisku taflu maja nětko w Komorowje pola Rakec w chěžce při Krabatowym kolesowanskim puću. Wona wobsahuje krótke žiwjenske daty šěsć w Komorowje rodźenych serbskich wosobinow w serbskej a němskej rěči. To su Herman ­Bjenada, Michał Domaška, Hanka Fascyna, Jurij Šewčik, Herman Šudak a Herman Wuhler. Wobsah je Domowinska skupina Komorow – Trupin – Rakecy přihotowała, wosebje čłonka skupinskeho předsydstwa Alenka Hagerowa, kotraž zdobom Rakečanskemu stawizniskemu towarstwu RAK přisłuša. Gmejna Rakecy je zhotowjenje tafle zapłaćiła a wjesnjan Christian Paulick je ju připrawił. Foto: Borbora Felberowa

Zadołženje – poćeženje abo šansa?

Mittwoch, 16. April 2025 geschrieben von:
Połčnica. Wokrjesny zwjazk CDU Budyšin přeprošuje wobydlerki a wobydlerjow na zjawne zarjadowanje 29. apryla we 18 hodź. do Połčnicy. Z hosćom budźe prof. dr. Georg Milbradt, něhdyši mi­nisterski prezident Sakskeje, kotryž w swojim přednošku prašenje rozjima, hač woznamjenja stupace nowozadołženje zwjazkoweho knježerstwa poćeženje abo šansu přichodnej generaciji. Prof. dr. ­Milbradt tematizuje wuskutki statneho zadołženja na hospodarske wuwiće a infrastrukturu we wjesnych kónčinach, wosebje w Hornjej Łužicy. Kotre sćěhi ma politika dołha za žiwjensku kwalitu a perspektiwy do přichoda regiona? Je zadołženje trěbne, zo by so kriza zmištrowała abo wohroža wone dołhodobnje stabilitu? Wšitcy su wutrobnje přeprošeni, so na diskusiji wobdźělić. Zajimcy njech přizjewja so e-mailnje pod .

Policija (16.04.25)

Mittwoch, 16. April 2025 geschrieben von:

Njezbožo so w haće skónčiło

Kulow. Zbožo w njezbožu měješe wutoru rano muž w Kulowje. 82lětny bě na Młynskej z dotal njeznateje přičiny na lěwy bok jězdnje zajěł. Na kromje Měšćanskeho hata so jeho jězdźidło strašnje nachiliło. Kaž policija rozprawja, je wuměnkar po wšěm zdaću z awta do wody padnył. Dokelž swědka spěšnje jednaše, móžeše wona muža wuchować. Hewak drje by so wón zatepił. Přiwołane wuchowanske mocy 82lětneho skónčnje z wody wućahnychu a jeho do chorownje dowjezechu.

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND