Z dwuhodźinskim programom na žurli Serbskeho kulturneho centruma (SKC) swjećachu pjatk 50. róčnicu Serbskeho folklorneho ansambla Slepo. Slědowaše zhromadna zabawa ansamblowcow a jich přećelow na dworje jako dźak za lěta dołhu swěru.
Slepo (SN/HaJ) Nalada bě hižo wuběrna, jako so sobustawojo ansambla do wustupa za wulke zhromadne foto nastupichu. W ludowej drasće ewangelskich Serbow Slepjanskeje kónčiny a Ćiska so hudźbnicy, rejowarjo a spěwarjo do wulkeje kamery smějachu. Dołholětnu nazwučowarku rejowanskeho ćělesa Alenu Kubańkovu do swojeje srjedźizny zaměstnichu.
Tež wuměłskaj nawodaj Wolfgang Kotissek a Michał Janca smějkotacy so do kamery hladaštaj a wuprudźištaj žiwjenske wjeselo a sprawnu radosć. Wšako běchu tam na dworje sobustawojo, přećeljo, swójbni ansamblowcow a swěrni přewodźerjo awtentiskeje folklory.
Nawodźa serbskich institucijow su wčera na wuradźowanju swoju potrjebu za čas 2026 hač do 2030 předstajili. To je zakład za jednanje wo přichodnym financnym zrěčenju krajow a zwjazka.
Budyšin (SN/mb). Wo čož dźe, je direktor Załožby za serbski lud Jan Budar w power-point-prezentaciji zwuraznił. Wot lěta 2021 dóstawa załožba lětnje přiražki 23,9 milionow eurow (inkluziwnje srědki za digitalizaciju) – porno 18,6 milionam za čas třećeho financneho zrěčenja (2016-2020). Jeničce za zdźerženje status quo bychu wot 2026 skoro 30 milionow trjebali. To by wuwiću tarifow a inflaciji wotpowědowało. Zrěčenje maja dojednać a podpisać krajnej knježerstwje Braniborskeje a Sakskeje a zwjazkowe knježerstwo. Nadawk direktora załožby je, serbske zajimy zastupować a ličby zapodać. Dokelž w sakskim knježerstwje lětsa nazymu z přihotowanjom naćiska dwójneho etata zwjazkoweho kraja 2025/2026 započinaja, dyrbi Budar swoje ličby sčasom politice sposrědkować.
Łuchow (SN/mb). Móhli drjewjanšćinu, we 18. lětstotku wotemrětu rěč Wendlanda, zaso wožiwić? To běše pjatk wječor w zetkawanišću „Allerlüd“ we Łuchowje (Lüchow) tema přednoška dr. Vladislava Knolla z Karloweje uniwersity w Praze. Złožujo so na žórła tehdomnišeje zapadosłowjanskeje rěče a spóznaća slědźenja, by so słowoskład za wšědny dźeń z pomocu kašubšćiny, delnjoserbšćiny a tež delnjoněmčiny tworić hodźał.
Dotalna regionalna rěčnica Domowiny na teritoriju župy „Handrij Zejler“ Sonja Hrjehorjowa ma wot dźensnišeho nowe dźěłowe městno – a wostanje we Wojerecach. Wona je wotnětka zamołwita za natwar a nawod regionalneho managementa, druhi stołp projekta ZARI („syć za regionalnu identitu a serbsku rěč“) w nošerstwje třěšneho zwjazka. Jedni maja jako rěčni motiwatorojo a wědomostni sobudźěłaćerjo bjezposrědnje z rewitalizaciju serbšćiny činić (SN rozprawjachu), druzy so wo naše serbske biotopy w regionach staraja. Z tym so dołholětna předsydka towarstwa Bratrowstwo wu-znaje. Hač je Sulšečanka wěcywustojna čłonka juryje we wubědźowanju wo najrjeńše serbske jutrowne jejko dźěći a młodostnych w Budyšinje abo iniciatorka njeličomnje wjele serbskich projektow za ludźi wšelakeje staroby – mać pjeć dorosćenych dźěći je po cyłej Łužicy znate wobličo žiweje serbskosće.
Přeco hišće jasne njeje, hač Njebjelčanske wuměłske a kulturne towarstwo Kamjenjak tež lětsa swoje přilubjene spěchowanje ze stron gmejny dóstanje. Wjesnjanosta André Bulank so wo pozitiwny rozsud prócuje.
Hrubjelčicy (MaŠ/SN). Mjeztym tradicionalny dworowy swjedźeń Serbskeho ewangelskeho towarstwa za swójby wotmě so sobotu znowa na Jaworkec/Maćijec dworje w Hrubjelčicach. Kruty wobstatk a zdobom spočatk swjedźenja je kóžde lěto pućowanje swójbow po wokolinje. Lětsa nóžkowaše něhdźe 30 dźěći a dorosćenych podłu Sprjewje z Hrubjelčic do směra na Humboldtowy haj, zo bychu sej tam stare hrodźišćo wotkryli. A komuž bě při wulkej horcoće na dompuću přećopło, skoči do wody.
Budyšin (SN). Maćica Serbska wupisa lětsa znowa tři dorostowe myta na polu rěče, literatury, stawiznow, kulturneho slědźenja abo wuměłstwa Serbow: Myto Michała Hórnika za šulerjow a šulerki hornjołužiskich gymnazijow, Myto Bogumiła Šwjele za šulerjow a šulerki delnjołužiskich gymnazijow a Myto Arnošta Muki za studentow a studentki kaž tež za absolwentow a absolwentki wysokeje šule resp. uniwersity w prěnim lěće po zakónčenju studija.
Po wustawkach, kotrež su Maćicarjo a Maćicarki na hłownej zhromadźiznje 2010 schwalili, towarstwo myta kóžde druhe lěto spožči. Po kwaliće jury najlěpše zapodate dźěła z mytom abo ze spěchowanskim mytom připóznawa. Dotal je serbske wědomostne towarstwo jědnaće młodych ludźi z Mytom Bogumiła Šwjele a po wosmjoch z Mytom Michała Hórnika a Mytom Arnošta Muki počesćiło. W tutych ličbach njeje rozeznawane mjez mytom a spěchowanskim mytom.
Dźěła maja so hač do 30. nowembra 2023 zapodać. Dokładniše informacije na internetnej stronje Maćicy Serbskeje ().