Bonn (B/SN). Prezident USA Donald Trump je spěchowanje wuwićowych pomocnych naprawow w USA (USAID) z 10 000 sobudźěłaćerjemi a z lětnym budgetom 40 miliardow dolarow na 90 dnjow wusadźił. Tež cyrkwinske pomocne skutki w Němskej kaž Adveniat, Missio a Renovabis su potrjechene.
Złoty templ
Amritsar (B/SN). W indiskim měsće Amritsar steji w kumštnym jězorje wulki złoty templ z 15. lětstotka za 25 do 20 milionow přisłušnikow nabožiny sikh. Woni wěrja do jeničkeho stworićela a do jenakosće wšěch ludźi. Na najwažnišim městnje wěriwych kóždy dźeń wurězki ze swjateje knihi, přewodźane z cunjej hudźbu, čitaja. Mužojo-sikhojo njesmědźa sej włosy třihać a žadyn turban nosyć. Woni noša naručnicy a mały mječ.
List ameriskim biskopam
Washington (dpa/SN). Prezident USA Donald Trump wočakowaše dźensa francoskeho prezidenta Emmanuela Macrona w Běłym domje we Washingtonje. Centralna tema rozmołwow bě po informacijach prezidentskeho palasta w Parisu 3. róčnica ruskeho wojerskeho nadpada na Ukrainu. Hladajo na postupowanje Trumpa bě Macron minjene dny z europskimi statnikami na krizowym posedźenju wo reakciji EU wuradźował a po tym z Trumpom telefonował.
Wjerškowe zetkanje w Kijewje
Kijew (dpa/SN). Składnostnje třećeje róčnicy inwazije Ruskeje w Ukrainje wočakowachu w Kijewje dźensa prezidentku komisije EU Ursulu von der Leyen a druhich načolnych politikarjow. Hosćo chcedźa so na wot ukrainskeho prezidenta Wolodymyra Zelenskeho organizowanym wjerškowym zetkanju wobdźělić a swoju solidaritu zwuraznić. Zetkanje je wosebje wažne, po tym zo bě nowy prezident USA Donald Trump připowědźił, wojersku pomoc za Ukrainu skónčić.
Nasrallah wulce pochowany
Tel Aviv/Gaza (dpa/SN). Israelski ministerski prezident Benjamin Netanjahu je dale rozsudźeny, islamistisku Hamas w Gazaskim pasmje dospołnje rozbić. „Hamas Gazaske pasmo nihdy wjace njewobknježi. Pasma wotbrónimy a bojowe jednotki rozpušćimy“, rjekny Netanjahu na swjatočnosći oficěrow wójska. Dobyće nad Hamas móže Israel přez jednanja docpěć. „Je pak hišće dalšich móžnosćow.“ Israel je po jeho słowach „kóždy čas zwólniwy“, wojersku ofensiwu přećiwo Hamas zahajić.
Netanjahu sej žada, zo maja wšitcy wojowarjo Hamas Gazaske pasmo wopušćić, a to „fyzisce“, wón na naprašowanje nowinarjow rjekny. Kotry kraj by wobrónjenych přiwzać móhł, Netanjahu njerjekny. „Mamy někotre dobre ideje.“
Berlin (dpa/SN). Předsyda FDP Christian Lindner po zwrěšćenju swojeje strony we wólbach zwjazkoweho sejma na pjeć procentowskej zawěrje politisku runinu wopušći. Tole je wón na internetnej platformje X připowědźił. Oficialne wobkrućenje FDP hišće njepředleži. „Smy so loni nazymu z połnym politiskim rizikom za naš kraj do boja podali. Nětko tole droho zapłaćimy“, Lindner wčera wječor po wozjewjenju wólbnych wuslědkow rjekny. Wón bě 2013 nawodnistwo strony přewzał, kotraž bě runje ze zwjazkoweho sejma zlećała a wodźeše liberalnych 2017 z 10,7 procentami wróćo do parlamenta. Strona je so wot toho časa dale a bóle na jeho wosobu wusměriła.
Změny připowědźa so tež pola SPD. Nawodnistwo strony namjetuje, nawodnistwo frakcije w zwjazkowym sejmje do rukow Larsa Klingbeila połožić. Tole je tuchwilny předsyda Rolf Mützenich zdźělił. Mützenich nawjeduje frakciju wot lěta 2019. Wuslědk wólbow pak žada sej „generacisku změnu na čole socialdemokratiskeje strony“, Mützenich piše.
Wčerawše wólby zwjazkoweho sejma běchu drje najwažniše wólby minjenych 20 lět w Němskej. Wolerjo su ze swojim hłosom jasnje zwuraznili, zo chcedźa hinašu politiku. Z kim so Friedrich Merz do noweho zwjazkoweho knježerstwa poda, njeje w tym zwisku ani tak wažne: Ludźo wočakuja jasne ćežišća noweho kanclera, w hospodarskej, energijowej, klimowej a měrowej politice.
Runje posledni dypk je ludźom jara wažny, kaž sylny wuslědk Lěwicy pokazuje. Merz móže dopokazać, zo je kmany, wójnsku politiku dotalneho knježerstwa změnić. Dołhodobnje w Europje bjez Ruskeje njepóńdźe. Dotal wšak ničo wotpowědneho wot Merza słyšał njejsym. Ludźo wočakuja w prěnim rjedźe nawrót k rozumnosći a kónc ideologisce barbjenych sonow. Zo měnja wolerjo to jara chutnje, pokazuje wuslědk AfD na wuchodźe. Hdyž Merz tole njespóznawa, móže sej AfD za štyri lěta pjenjezy za wólbne plakaty lutować. Marko Wjeńka
Lutowarničce dweju dźěsći pokradnył je paduch w jednoswójbnym domje w Dummersdorfje njedaloko Rostocka. Njeznaty skućićel bě so minjenu srjedu zadobył, jako njebě nichtó doma. Zaměrnje paduch w prěnim poschodźe domu wšitke kamory přeborka. Tam pokradny naručny časnik 50lětneho nana a – wobě lutowanskej swinjeći dźěsći. Policija nadźija so špatneho swědomja paducha.
Na mokrej łuce ze swojim transporterom tčacy wostałoj staj paduchaj w schwabskim Memmingenje. Swědcy běchu policiji zdźělili, zo su paduši wjacore nastroje z twarskeho kontejnera pokradnyli. Zastojnicy wuhladachu na to muža a žonu w awće na błóćanej łuce njedaloko kontejnera. Kradnjene nastroje w hódnoće 10 000 eurow stejachu na kromje łuki. Padustwo móžachu zastojnicy woběmaj přirjadować, w rozprawje rěka.
Mnoho čitarjam SN je Trudla Malinkowa derje znata přez informatiwne nastawki, zajimawe knihi a putace přednoški, kotrež ćěmne blaki stawiznow wuswětluja. Pilnje a akribisce serbske kulturne a cyrkwinske stawizny přeslědźuje. Jeje dopóznaća potom rady a zahoriće šěrokemu publikumje posrědkuje. Tak naš wid na wuwiće Serbstwa wudospołnja a tež wobnowja. Dnja 21. februara woswjeći Trudla Malinkowa swoje 70. narodniny.