Michał Lorenc je dźiwadźelnik a zamóže genialne teksty pisać. Wo tym móžachu so wčera zajimcy na zarjadowanju w rjedźe Łužiske literarne dopołdnjo přeswědčić.
Budyšin (CS/SN). Prěnje zarjadowanje w lěće 2003 zahajeneho rjadu Łužiske literarne dopołdnjo, kotrež organizuje Němsko-Serbske ludowe dźiwadło Budyšin, je so w nowej hrajnej dobje hnydom derje započało. Zajim na wčerawšim čitanju Michała Lorenca składnostnje jeho 80. narodnin bě tak wulke, zo dyrbjachu je z mjeńšeje do wulkeje žurle Budyskeho Dźiwadła na hrodźe přepołožić. A tež ta bě skónčnje kopata połna.
W lěće 2003 bě Michał Lorenc rjad z čitanjom zahajił – w lěće, kotrež bě za njeho połne wosudow. Ćežkeje chorosće dla dyrbješe so aktiwny dźiwadźelnik na wuměnk podać. Kaž wón rozkładźe, nochcyše so zadwělowanju podać a spisa prěni z dweju dotal njewozjewjeneju tekstow „Kaspar Hanswurst auf Diplomatenjagd“, kotryž je wčera předčitał. Jedna so wo klankowe předstajenje, za kotrež je Lorenc sam figury stworił. Prjedy hač wón wčera z pomocu kolegow hru scenisce přednjese, je hišće dalši tekst z lěta 1983 čitał.
Budyšin (SN). Napjatu nowu hodownu stawiznu „Jank a Majka w njebjesach“ je Dorothea Šołćina za dźěći wot štyrjoch lět spisała. Rjane barbne ilustracije k tomu zhotowi Friederike Ablang.
Wo čo dźe w hodownej knize? Na torhošću wosrjedź stareho města je dźeń do patoržicy wulki tohuwabohu. Jank a Majka chcetaj kaž tamne dźěći z hoberskim kołom sobu jěć. Ale kak to, hdyž nimataj pjenjezy? Staršej dyrbitaj lutować, a jězba je droha. Móhłoj sebi dźěsći něšto zasłužić? A što je z rumpodichom?
We wobłuku Serbskeho kulturneho lěta w Krajnej wědomostnej bibliotece Liberec wotewrěchu minjenu wutoru přehladku „KRABAT – Legenda abo woprawdźitosć“ , kotruž bě Serbski muzej Budyšin zhromadnje z towarstwom Societas Amicuum Liberec organizował a z požčonkami podpěrał.
Liberec (CB/SN). Nimo zastupjerjow Budyskeho Serbskeho muzeja wobdźělichu so na wotewrjenju tež referent za kulturu a wukraj Domowiny Clemens Škoda, wuměłcaj Regina Herrmannowa a Jörg Tausch kaž tež genealog Hans-Jürgen Schröter. Dźiwadłowa skupina Spojaček z Libereca zahra na to klankodźiwadło po motiwach serbskeje powěsće.
Mnichow (dpa/SN). Jednaćelka powěsćoweho sćelaka n-tv Tanit Koch kritizuje medije we wobchadźenju z wuchodom Němskeje. „Rozprawnistwo wo wuchodnej Němskej runja so we wulkim dźělu safaristwu“, rjekny wona wčera na Mnichowskich medijowych dnjach. Tam wumjetowaše žurnalistam „moralisku nadutosć“. Hdyž medije cyłe kónčiny jako přewažnje prawicarske wočornjeja, „njetrjebamy so dźiwać, zo mamy jako branša problemy sej dowěru zdobyć“. Scyła je w redakcijach Němskeje přemało mnohotnosće a přemało rozdźělnych biografijow, rjekny bywša šefredaktorka nowiny Bild, kiž je dźensa tež šefredaktorka centralneje redakcije medijoweje skupiny RTL. „Je ćežko w redakciji konserwatiwneho katolika namakać.“
Programowy direktor telewizijneho sćelaka ARD Volker Herres wupraja so za to, w žurnalistiskim dźěle „rozumnje jednać, nic tak jara z rozhorjenosću: Dajće nas mjenje kaž Trump jednać.“ Politiske diferency měli so wudiskutować, bjez „moraliskeje heje“. Zamołwitosć žurnalistow je wo dialog so prócować, runje tam, hdźež to wosebje boli.
Šuler Pfeiffer bambori a tatoli, pospytujo rozłožić proces alkoholiskeho droždźenja, a sobušulerjo sej ze směchom brjuchi dźerža. „Kamjenska bowla wohnjowych klěšćow“ rěka kruch, kotryž je dohromady 16 šulerjow 5. do 8. lětnika składnostnje lětušeje 175. róčnicy wobstaća 1. byrgarskeje šule Lessingoweho města w tamnišim měšćanskim dźiwadle pokazało. Publikumej so inscenacija widźomnje spodobaše. „Smy wěste situacije sławneho filma wužiwali, někotryžkuli lokalny kolorit dodali a kruch tak za swój sčinili“, powěda wučerka a nawodnica dorostoweho cyłka Sabina Žurowa. W Pěskecach bydlaca skutkuje wot lěta 2012 na Kamjenskej 1. wyšej šuli, hdźež wuwučuje rušćinu, geografiju kaž tež předmjet hospodarstwo-technika-domjacnosć-socialne. Nimo toho je za tydźensku wučbu dźiwadźelenja zamołwita. Z poradźenej komediju na kóncu šulskeho lěta bě wona přewšo spokojom.
Spěchowarka spěchowarki
Z Berlina, Lipska a Drježdźan bě so w oktobru 1989 žołma žadanjow za reformami, demokratiju a swobodu po cyłej NDR rozpřestrěła a 16. oktobra z dwójnym forumom tež Budyšin docpěła. Hłownje z kruhow ewangelskeje Młodeje wosady bě do toho Budyski Nowy forum nastał. Tehdyši młodźinski katechet Christian Schramm, po přewróće wjelelětny wyši měšćanosta, a nětčiši měšćanski radźićel Zelenych Klaus Gruhl słušeštaj k załožićelam foruma.
Myto Ćišinskeho spožčeja, tak rěka w statuće, „za wusahowace zasłužby na polu serbskeje kultury, wuměłstwa a wědomosće“. Marja Elikowska-Winklerowa dósta najwyše serbske wuznamjenjenje za swój žiwjenski skutk, a tónle skutk rěka Šula za Delnjoserbsku rěč a kulturu w Choćebuzu.
Budyšin (SN/bn). Sakski wukubłanski a wupruwowanski kanal (SAEK) a Serbski rozhłós pokročujetej z tradiciju a wuhotujetej tuchwilu „IV. šulersku akademiju medije“. Lětsa wopytuje cyłkownje wosom šulerkow a šulerjow 6. do 12. lětnika prózdninski poskitk w Budyskim studiju předewzaća MeKoSAx – Medijowa kompetenca za Saksku. Wjetšina z nich přisłuša redakciji Radija Satkula a je so hižo znajmjeńša jónu na akademiji wobdźěliła.
„Zo mamy wjacorych šulerjow, kotřiž wjace nowačcy njejsu, nam wězo pomha. Tak móžemy na to nawjazać, štož smy loni z nimi zdźěłali. Za studentow je nažel ćežko na kursach so wobdźělić. Wšako je nowy semester runje zaběžał“, rozłožuje rozhłosownica Andreja Chěžcyna, kotraž zhromadnje z nawodu SAEK Michałom Cyžom akademiju zamołwja.