Awtor dźensa
Kilian Hrjehor
3,22 wrotow w zwjazkowej koparskej lize přerěznje w jednej hrě padnje. Čim wjac jich je, ćim rjeńša je zwjetša hra a ćim wjac fanow so zbožownych na puć domoj poda. Ale w kopańcy tež ničo wosebiteho njeje, zo 70 000 tysac fanow stadion wopušći, bjez toho zo by jeničke wrota widźało. Krutym přiwisnikam towarstwa je to wězo smorže, ale wjetšina přihladowarjow přeje sej w hrě wěsty spektakl za drohi zastupny lisćik abo abonement telewizijneho sćelaka.
Awtor dźensa
Pětr Šołta
Awtor dźensa
Clemens Šmit
Wšojedne hač sněhakowanje, smykanje, sankowanje abo tež lodohokej – w Serbach su lubowarjo zymskeho sporta tute aktiwity w zašłych lětach lědma wukonjeć móhli. Dołho trajaca zyma, z tójšto sněhom a tež z porjadnym zmjerzkom, haj, to dyrbju najprjedy raz přemyslić, hdy smy tajku prawu zymu posledni raz tu pola nas we Łužicy měli. Wy zawěsće tež, abo?
Pomhać wědźa sej někotři z tym, zo sej k sněhakowanju pak do Čěskeje abo do Rugiswalde dojědu. Zaso druzy podadźa so do Warnoćic abo do Běłeje wody, zo bychu sej tam z přećelemi lodohokej zahrali. A nó haj, někotři su samo tak – wězo pozitiwnje – překlepani, zo organizuja zymski gawdij tež w Serbach cyle bjez sněha.
Awtor dźensa
Jurij Bjeńš
Awtor dźensa
Tadej Cyž
Sportowe lěto 2025 je so započinało a skići kopicu wjetšich abo mjeńšich zarjadowanjow a wubědźowanjow. Tak zahaji so lěto hižo tradicionelnje z klasikarjemi w sněhakowanju. Swětowy cup w šwicarskim Wengenje a w awstriskim Kitzbühelu zahorja lěto wob lěto wjacore dźesać tysac přiwisnikow zymskeho sporta. Swětowe mišterstwo w sněhakowanju přewjedu w februaru w awstriskim Saalbach Hinterglemm. Dalši wulki wjeršk zahaji so 14. januara w danskim Herning. Tam budźe zahajenska hra swětoweho mišterstwa w mjetańcy. Nimo Danskeje su tež Chorwatska a Norwegska hosćićelej turněra, na kotrymž wobdźěli so cyłkownje 32 narodnych cyłkow. Po slěbornej medali w Parisu na olympiskich hrach słuša mustwo Alfreda Gislassona tež tónraz k faworitam. Dalše wjerški spočatk lěta su mjez druhim Australien Open w tenisu abo Super Bowl, kotryž wotměje so 9. februara w New Orleansu.
Awtor dźensa
Pětr Šołta
Wot 10. nowembra sem sym z płachtakom wokoło swěta po puću. Nažel nic woprawdźe, ale znajmjeńša wirtuelnje, hdyž pohladam wšědnje na stronu wubědźowanja płachtakow Vendée Globe, kak daloko su čołmy w zašłych hodźinach zaso po oceanje smalili a štó wobsadźi runje kotre městno.
Dźesaty raz so tute błudne zarjadowanje přewjedźe, kotrež je drje jedne z poslednich woprawdźitych dyrdomdejow na swěće, wšako nima podarmo přimjeno „Mount Everest morjow“. 40 zmužitych muži a žonow je so na puć podało, zo bychu sami a nonstop z hač do 74 km/h na jich 18 metrow wulkich hightech-čołmach swět wobkružili.
Awtor dźensa
Tadej Cyž
Awtor dźensa
Halena Jancyna
Awtor dźensa
Michał Nuk