póndźela, 18. měrca 2024

Kubłanske doporučenja

Drježdźany. Po wuprajenju kultusoweho ministerstwa přibliža so ličby kubłanskich doporučenjow aktualnje zaso niwowej do koronoweje pandemije. Tak dóstachu k połlětu 51 proc. šulerkow a šulerjow doporučenje za gymnazij a 49 proc. za wyšu šulu. 2019 a 2020 ležeše procentualny podźěl pola 48 za gymnazij a 51 za wyšu šulu. Za čas koronoweje pandemije wuda so wjace kubłanskich doporučenjow za gymnazij.

Deklaraciju zaměrow podpisali

Žitawa. Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU) je so sobotu z maršalom wojewódstwa Delnja Šleska kaž tež z hejtmanom regiona Liberec w Žitawje zetkał. Woni su deklaraciju zaměrow nastupajo mjezy překročacu kooperaciju w procesach změny strukturow w róžku třoch krajow podpisali.

SmartGuide při pućowanju

pjatk, 15. měrca 2024
Hdy je prawy wokomik, zymske wobruče swojeho awta na lěćne změnić? Kaž fachowcy měnja, měli so šoferojo po prawidle „wot oktobra hač k jutram“ měć, hdyž maja zymske wobruče wužiwać. W Róžeńčanskej Suchec zamkarni mataj mějićel Enrico Suchy (naprawo) a jeho sobudźěłaćer Benedikt Müller z Miłoćic hižo ruce połnej dźěła. Foto: Feliks Haza

póndźela, 18. měrca 2024

Dr. Robert Lorenc ze Zhorjelca wěnuje so w swojim dopisu „serbskej iniciatiwje za měr w Ukrainje“ a pohódnoćenju połoženja we wójnje:

Je po mojim měnjenju zmysłapołne, w prašenju ruskeje nadpadoweje wójny přećiwo Ukrainje, kotraž ludowe prawo zrani, „česćeneho knjeza prezidenta“ Putina po słowje brać. Dnja 13. měrca 2024 rjekny tutón w interviewje jara jasnje, što tuchwilu wo měrowych jednanjach mysli. Putin rjekny po słowje: „Nětko jednać, jenož dokelž jim municija wuńdźe, by z našeje strony někak absurdne było.“ Něšto dnjow do toho bě wón nimo toho wozjewił, zo by tež za pad jednanjow na žadyn pad zwólniwy był, někajke wot nadpada 2022 wobsadźene dźěle Ukrainy zaso spušćić. Widźimy tu imperialistisku dobywansku wójnu, kotrejež zaměry su, tež tu staj Putin a jeho stab jara jasnaj, rozpušćenje Ukrainy jako suwereny stat a přiswojenje dalšich dźělow jeje teritorija a rusifikacija tutych.

štwórtk, 14. měrca 2024

Serbska debata w Chrósćicach prěnje puće z kubłanskeje mizery zwobrazniła

Chrósćicy (SN/at). Poselstwo druheje Serbskeje debaty wčera wječor w Chróšćanskej „Jednoće“ je wšelake tam předstajene pozicije zwjedło: Serbja dyrbja wjace zamołwitosće za swoje šulstwo přewzać. Zhromadne zarjadowanje Krajneje centrale za politiske kubłanje Sakskeje, redakcije Serbskich Nowin a Załožby za serbski lud moderěrowaše redaktorka našeho wječornika Milenka Rječcyna. Wona je z Dianu Šołćinej, nawodnicu Serbskeje wyšeje šule „Michał Hórnik“ Worklecy, Madlenku Šołćić, kotraž je swoje dźěći dźesać lět z Budyšina do zakładneje šule do Chrósćic wozyła, dr. Měrćinom Krawcom, čłonom Serbskeho sejma a jeho kubłanskeho wuběrka, a Janom Rjedu, městopředsydu Serbskeho šulskeho towarstwa a wučerjom na Ralbičanskej serbskej wyšej šuli, temu „Serbska kubłanska awtonomija – abo dale kaž dotal?“ na podiju rozjimała. Diskusiju dožiwi nimale 80 ludźi na žurli. Mjez nimi je direktor krajneje centrale, dr.

póndźela, 18. měrca 2024

Kubłanske doporučenja

Drježdźany. Po wuprajenju kultusoweho ministerstwa přibliža so ličby kubłanskich doporučenjow aktualnje zaso niwowej do koronoweje pandemije. Tak dóstachu k połlětu 51 proc. šulerkow a šulerjow doporučenje za gymnazij a 49 proc. za wyšu šulu. 2019 a 2020 ležeše procentualny podźěl pola 48 za gymnazij a 51 za wyšu šulu. Za čas koronoweje pandemije wuda so wjace kubłanskich doporučenjow za gymnazij.

Deklaraciju zaměrow podpisali

Žitawa. Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU) je so sobotu z maršalom wojewódstwa Delnja Šleska kaž tež z hejtmanom regiona Liberec w Žitawje zetkał. Woni su deklaraciju zaměrow nastupajo mjezy překročacu kooperaciju w procesach změny strukturow w róžku třoch krajow podpisali.

SmartGuide při pućowanju

póndźela, 18. měrca 2024

Koleso tank wobškodźiło

Budyšin. Njeznaty wodźer wosoboweho awta je sobotu na awtodróze A 4 mjez Budyšinom a Wósporkom zepěranske koleso swojeho připowěšaka zhubił. Za nim jěduca 44lětna wodźerka nakładneho awta je tole přepozdźe spóznała a přez koleso zajědźe. Při tym bu tank jězdźidła wobškodźeny, tak zo diesel wuběža. Wohnjowi wobornicy tank prowizorisce zalěpichu. Specialna firma dyrbješe nakładne awto wotwlec. Škoda wučinja něhdźe 500 eurow.

srjeda, 15. apryla 2015

Wokoło jutrow rěčimy wjele wo zajacu. Lětsa wěnujemy dołhowuchačej wjetšu zjawnu kedźbnosć, dokelž je za zwěrjo lěta­ 2015 pomjenowany. Snano je tón abo tamny při nalětnim wuchodźowanju zajaca­ wuhladał. Bě pak to woprawdźe zajac abo tola dźiwi nukl?

štwórtk, 29. februara 2024

Němcy. Wobydlerska zhromadźizna je mnohich wobydlerjow Němcow póndźelu do gmejnskeho domu wabiła. Na žurli běchu nimale wšitke městna wobsadźene, štož wulki zajim ludźi wotbłyšćowaše. Wjesny předstejićer Eugen Diesterhöft přitomnych tež serbsce witaše. Ze stron města Wojerecy běchu socialny měšćanosta Mirko Pink, hłowny zamołwity twarskeho zarjada Dietmar Wolf a dalši sobudźěłaćerjo radnicy přitomni.

štwórtk, 14. měrca 2024

„Posłuchaj lěkarja, prjed hač jeho ­trjebaš!“, serbske přisłowo namołwja.

Tuž wěnuje so student mediciny ­Pětr Dźisławk znatym a mjenje znatym chorosćam, zo by je ­čitarjam trochu ­bliže rozłožował (40).

póndźela, 18. měrca 2024
Budyšin. Organist, hudźbny pedagoga a komponist Karl Eduard Hering (1807– 1879) steji w srjedźišću hudźbneho přednoška jutře, wutoru, w 19.30 hodź. na Budyskej wosadnej žurli swj. Pětra při Měšćanskim nasypje. Jako hudźbny wučer na krajnostawskim wučerskim seminarje njeje Hering jenož Korlu Awgusta Kocora wukubłał, ale tež wjele dalšich serbskich wučerjow. Přednošuje Hagen Schulz z Muzeja Budyšin.

srjeda, 11. januara 2017

Swójbne mjena su přeco zaso zajimawe swědčenja rěče našich prjedownikow. W serbšćinje maja wone wosebitu hódnotu, dokelž pochadźeja z časa, z kotrehož hišće žane pisomne pomniki njewobsedźimy. Kak su naši prjedownicy před wjele lětstotkami myslili a so rěčnje zwuraznili, wo tym nam wone mjena znajmjeńša něšto přeradźeja.

Chcemy so zaso wěnować někotrym serbskim prócowarjam zańdźenosće, kotřiž maja lětsa kulojtu abo połkulojtu róčnicu narodnin abo posmjertnin, a so zamyslić do jich mjenow. Swójbne mjena nastachu často z mjenow powołanjow, kotrež běchu prěni nošerjo mjenow wukonjeli. Tak je to na přikład pola Šewčika, takrjec „małeho šewca“. Jakub Šewčik, rodźeny w Baćonju a farar mjez druhim w Chrósćicach, wěsty čas předsyda Domowiny, předewšěm pak awtor basnjow patriotiskeho charaktera, změje 6. septembra 150. róčnicu narodnin.

Korla Awgust­ Fiedler, znaty hudźbnik a sobuwuhotowar spěwanskich swjedźenjow, zemrě 16. meje 1917. Swójbne mjeno Fiedler pochadźa tohorunja z mjena powołanja; w tym padźe wšak je wone němskeho pochada, měnjeny je wězo­ „husler“.

Serbska debata

nowostki LND