Wojerecy (SN/tb). Serbscy šulerjo ze serbskeju wyšeju šulow z Ralbic a Worklec su so wčera na wubědźowanju w předmjeće hospodarstwo, technika a domjacnosć we Wojerecach wobdźělili. 12 šulerjow je so tam mjez sobu měriło. Wobdźěleni šulerjo mějachu składnosć, pod wubědźowanskimi wuměnjenjemi nazhonjenja zběrać. Tole jich kaž tež wučerjow motiwuje, so sylnišo z wobsahami techniskeho a hospodarskeho kubłanja rozestajeć.
Wubědźowanje wobsteješe z teoretiskeho a praktiskeho dźěla. Na kóncu předstajichu produkt před jury. Prěni třo šulerjo ze šulow, za kotrež je Budyski zarjad za šulu a kubłanje (LaSuB) zamołwity, smědźa so na regionalnym wurisanju w Drježdźanach wobdźělić. Třeće městno wudoby sej Sulšečan Cornelius Korch z Ralbičanskeje wyšeje šule. 21. meje smě so wón na krajnym wubědźowanju wobdźělić. Jemu wjele zboža a wuspěcha!
Budyšin (SN). „Moja hłowa“ a „Wuši smój“ rěkatej spěwaj, kotrejž je 19 hólcow a holcow 4. lětnika zakładneje šule Ćišinskeho z Pančic-Kukowa loni krótko do hód w Budyskim studiju MDR serbskeho rozhłosa nahrawało. Dołho je trało, doniž njeje hudźbny producent Měrćin Weclich w nadawku MDR z hudźbnym redaktorom Handrijom Špitankom a aranžerom kaž tež nahrawanskim nawodu Friedrichom Steinke z Berlina projekt zakónčił. Wotnětka stej spěwaj mjez druhim na internetnej stronje serbskeho radija přistupnej a hodźitej so tam nimo mnohich druhich štučkow darmotnje na šmóratko přenjesć.
Hudźbny projekt šule Ćišinskeho z rozhłosowym sćelakom MDR je bjez dwěla něšto wosebiteho. Cyła rjadownja jednoho lětnika kubłanišća je so z busom do Budyšina podała, zo by tam w rozhłosowym studiju spěwaj nahrawa. Projekt zmištrowachu w běhu jenož jednoho tydźenja. To bě mjenujcy tydźeń do patoržicy.
Lětsa je nalěćo čas wólbow. Kak su so te prěnje, zwjazkowe wólby zakónčili, smy wšitcy widźeli: wjac hač połojca młodych wolerjow w starobje mjez dwaceći a třiceći lětami je so w Němskej za populistiske strony rozsudźiło. Tući wšak su jara aktiwni na socialnych syćach. Najskerje njeje to jenička přičina, ale zawěsće jedna za to, zo je telko młodźiny wobzamknyło, tajku stronu wolić. Wšako je wona w interneće žiwa. To rěka, zo budu přichodne wólby hišće zrudniše. Praju to tohodla, dokelž budu někotři stari wolerjo, kotřiž tradicionalne a konserwatiwne strony wola, mjeztym hižo njeboh. Z tym budu tuchwilne preferency młodźiny přiběrać.
Sakski kultusowy minister Conrad Clemens poby zašłu srjedu we Łužicy. Tři kubłanišća je wón wopytował. Při tym słyšeše mnohe problemy, kotrež je tak abo podobnje tež hižo druhdźe zeznał.
A tak wón dojědźe: kultusowy minister Sakskeje Conrad Clemens (wězo CDU). Clemens je wulki, hlada přećelnje do wobličow tych, kiž jeho witaja. Woči pak přeradźitej, zo bě zašła nóc krótka, zo čaka w ministerstwje dosć dźěła na njeho. Zo je wón dźensa docyła we Łužicy, wo to je so Domowina postarała, rjekny kubłanska referentka Katrin Suchec-Dźisławkowa. Wona budźe přez cyłe dopołdnjo tež ta, kotraž so wo to stara, zo delegacija swój husty časowy plan dodźerži. W běchu štyrjoch a poł hodźiny tři kubłanišća na třoch wšelakorych městnosćach wopytować, to je samo za ministra ambicioněrowany plan. Wón wšak bě sej předewzał, w sto dnjach sto šulow wopytować. Popjelnu srjedu je wón pola „někak šěsćdźesat“, wón wuwjedźe.
Budyšin (SN/MG). „Fachowe kružki“ mjenuje Jadwiga Kaulfürstowa, wědomostna sobudźěłaćerka Rěčneho centruma WITAJ, skupiny kubłarkow a kubłarjow, z kotrymiž wona intensiwnje z pomocu praktiskich aspektow wo jich dźěło z dźěćimi wuradźuje. Dohromady šěsć tajkich je wona iniciěrowała: Jedyn za žłobik, jedyn za hort a štyri za pěstowarnje. Mjenowane fachowe kružki tyja wuměnje personala wšelakich kubłanišćow z wšelakorymi nošerjemi. „Tuta fachowa wuměna je požadana“, powěda Kaulfürstowa w rozmołwje z našim wječornikom. Chiba jónu za lěto abo jónu za poł lěto so skupinki wotměnjejo we wšelakorych kubłanišćach zetkawaja.
Drježdźany (SN/MG). Hižo na swojim wopyće w serbskich kubłanišćach (hlej 3. stronu) bě kultusowy minister Sakskeje Conrad Clemens (CDU) připowědźił, zo chce 21 naprawow za lěpše zastaranje šulskeje wučby předstajić. Wčera, wutoru, je tole tež činił. „Tajka, kaž situacija tuchwilu je, njesmě wona w přichodźe wostać“, komentuje Clemens aktualnu situaciju na sakskich šulach w nowinskej zdźělence swojeho ministerstwa.
Budyšin (jp/SN). Serbske šulske towarstwo (SŠT) zmóžnja kóžde lěto znowa wubědźowanje najlěpšich serbšćinarjow. Na olympiadźe serbskeje rěče so rěčne a pisomne kmanosće šulerjow 6. lětnika w serbšćinje pruwuja. Najlěpši serbšćinarjo z dohromady dźesać serbskich šulow Hornjeje a Delnjeje Łužicy wubědźuja so lětsa wot 26. do 28. měrca we wočerstwjenskim centrumje za dźěći a młodźinu Querxenland we Wodowych Hendrichecach. Z Delnjeje Łužicy wobdźěla so šulerjo Choćebuskeho Delnjoserbskeho gymnazija a zakładneju šulow Janšojce a Brjazyna. Z Hornjeje Łužicy su hólcy a holcy Budyskeho Serbskeho gymnazija kaž tež Serbskich wyšich šulow Budyšin, Worklecy, Ralbicy, Radwor, Kulow a Slepo přeprošeni. „Jako zamołwita koordinatorka olympiady serbskeje rěče skutkuje wospjet wučerka Radworskeje wyšeje šule ,Dr. Marja Grólmusec‘ Sabina Jurencec.“, rjekny hłowna koordinatorka SŠT Marlis Młynkowa. Šulerjo kwalifikuja so we wučbje serbšćiny za wubědźowanje. Za to pisaja wo temje, kotruž wučer wuzwoli, nastawk. Kotři šulerjo so na olympiadźe wobdźěla, rozsudźa fachowi wučerjo.
Biskopičanska syć za dźěło z dźěćimi a młodźinu (KiJu) njeje na to přihotowana była, zo hižo srědki za projekt Partnerstwo za demokratija njedóstanje. Mjeztym su sobudźěłaćerce hižo dźěłowe zrěčenje wupowědźić dyrbjeli.
Biskopicy (SN/MiR). Kónc zašłeho lěta běchu w KiJu hišće z toho wuchadźeli, zo so projekt Partnerstwo za demokratiju wot Budyskeho wokrjesa dale spěchuje. Wot septembra běchu krajnoradny zarjad wo rozmołwu nastupajo dalše postupowanje prosył. Hač do hód pak so ničo njesta. Porno tomu bě krajnoradny zarjad Zwjazk a Saksku wo dalše spěchowanje prosyło a wuhlady běchu dobre. Tola w decembru je zarjad hižo stajenu próstwu wo spěchowanje wróćo sćahnył. Wokrjesny sejmik je na swojim posedźenju 16. decembra 2024 we wuradźowanju wo etaće 2025/2026 zakónčenje projekta wulkeho finančneho deficita dla wobzamknył. Lětsa, 21. januara je wosobinski referent krajneho rady KiJu zdźělił, zo so projekt po rozsudźe nawodnistwa krajnoradneho zarjada hižo dale njepowjedźe. 31. měrca ma krajnoradny zarjad wokrjesnym radźićelam namjety za dalše zalutowanja předpołožić.