Nic w larmojancy so zadusyć

pjatk, 20. oktobera 2017
artikl hódnoćić
(0 )

Mnohe wěcy, kotrež my Serbja jako wěčne wobhladowachmy, pozhubjeja so spěšnišo hač sej to myslachmy. Zo so serbska rěč a kultura takle spěšnje zhubjatej, njeje pak žadyn přirodny zakoń, skerje wuslědk njepřipóznaća a asimilaciskeho ćišća. Serbja dyrbjachu swoju maćernu rěč zabyć, so němčinje připodobnić. Jich kultura njebě ničo hódna. Tójšto so hańbowachu a mnozy činja to hišće dźensa. Wyšim hamtam w staće abo cyrkwi Serb přistup njeměješe, abo jenož potom, hdyž swoju maćeršćinu wotpołoži. Brunicowa in­dustrija wućěri Serbow z jich hole, łukow a polow. Wjeski buchu wotbagrowane. W přez bagry přemjetanej krajinje hižo ničo na Serbow njepokazuje. Jenož w katolskich wosadach dźeržeše so serbšćina najdlěje, ale tež tu drjebi so wona razantnje. Wšě statistiki a sociologiske analyzy dyrbjeli pola němskich a tež serbskich poli­tikarjow alarmowe zwony drišćeć dać. Ale ke konkretnemu zjawnemu wuznaću abo skutkownemu zakročowanju so žadyn z nich njepředrěje.

wozjewjene w: Kultura & wuměłstwo
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

Serbska debata

nowostki LND