W serbskej literaturje chowaja so mnohe drohoćinki, na kotrež je trjeba znowa skedźbnić, zo njebychu so pozabyli. Wotpowědne impulsy chce awtorka serbskim čitarkam a čitarjam
z rjadom „Znowa čitała“ dawać.
W lěće 1973 wuńdźe najznaćiše powědančko Čingiza Ajtmatowa, „Dźamilja“, w serbskej rěči, hromadźe z powědku „Brězyčka moja w čerwjenym rubišku“. Přełožiłoj staj powědce Kata Malinkowa a Beno Budar. Wobaj dalšej nakładaj (1982 a 2013) běštej za šulsku wučbu předwidźanej. Tež ja sym „Dźamilju“ w šulskim času, w abiturnym lětniku, čitała. Nětko, po wjace hač połsta lětach, sej powědku a dalše dźěła Ajtmatowa znowa wotkrywam.