Snano tola indigeny lud?

pjatk, 23. apryla 2021 spisane wot:
Axel Arlt

Smy narodna mjeńšina abo indigeny lud? Prašenje wurostuje z posudka Wědomostnych słužbow zwjazkoweho sejma z lońšeho decembra, kotryž je tež zaběry w Serbach z tematiku dla nastał.

Parlamentna debata tydźenja k ratifikaciji Dojednanja čo. 169 Mjezynarodneje dźěłoweje organizacije (ILO) wo indigenych ludach nastupajo tajke w Němskej njeje žane nowe dopóznaća wunjesła. Zo mjenowany posudk nětko wo tym rěči, zo móhli Serbja kriterije indigeneho ludu spjelnjeć, njech je nastork k přemyslowanju. Zwjazkowa republika Němska a Němska demokratiska republika běštej 1989, w lěće schwalenja konwencije, wo tym přeswědčenej, zo drje matej na swojimaj teritorijomaj narodne mjeńšiny, nic pak indigene narody.

Zhorbjenja a doły žołmow

pjatk, 16. apryla 2021 spisane wot:
Bosćan Nawka

Kajkosć žołmow je, zo přińdu a du, a to mjenje abo bóle prawidłownje a w syl­nosći, wot wšelakorych faktorow wot­wisowacej. Wone wutworjeja zhorbjenja a doły, a wotwisnje wot pozicije wobkedźbowarja často ani wěste njeje, w kotrej fazy runje su. Žołmy mamy na morju, hdźež móža změrować runje tak kaž zatrašeć. A ani swěca ani zwuk bjez nich njewuńdźetej. Tutych kajkosćow dla słuža nam jako woblubowana metafra za najwšelakoriše zjawy. Tak rěčimy na přikład w modźe runje tak rady wo nich kaž we wuměłstwje, při čimž wobeńdźemy wopřijeća kaž „trend“, „słód“ abo „duch časa“. Cyłu dobu přewšo wuznamneho francoskeho kina zjimamy pod hesłom „Nouvelle vague“, heterogene popowe zynki (a drasty) prěnjeje połojcy 1980­tych lět jewja so jako „Neue Deutsche Welle“ a „New Wave“ wobhladujemy jako wuchadźišćo toho, štož dźensa „čornu scenu“ mjenujemy, swjatki w Lipsku prawidłownje wobdźiwajomnu (lětsa najskerje znowa nic).

Zeznać serbski wirtuelny swět

pjatk, 09. apryla 2021 spisane wot:
Milenka Rječcyna

Hač pjećo abo tysacy – wšojedne kelko ludźi na wobrazowku hlada, wone měrja so na to, zeznać so we wirtuelnym swěće z wobsahom, kotryž jich zajimuje a jich z tym zwjazuje. W zašłymaj tydźenjomaj mějachmy wjacore tajke poskitki za serbsce rěčacych a za ludźi, kotrež so za temy, kiž maja serbski pozadk, zajimuja. Prašam pak so, hač njemóhli to być wjace.

Nětko je kóždy wužadany

štwórtk, 01. apryla 2021 spisane wot:
Janek Wowčer

Lětuše jutry budu znowa hinaše hač zwučene. A tola směmy dźakowni a spokojni być. Najlěpša powěsć lětušeho martrowneho tydźenja katolskim Serbam je, zo smědźa křižerjo wjesołe poselstwo wo zrowastanjenju Jězusa Chrystusa wozjewjeć. To, štož smy loni z ćežkej wutrobu spušćić dyrbjeli, směmy nětko ze „žohnowanjom“ statnych instancow činić –, zjawnje a swobodnje swoju wěru wuznawać. To mam za wulke dobyće, a tuž so ćim bóle wjeselu jutrowničku zaso jako křižer na konju zrowastanjenje Zbóžnika do swěta njesć.

Transparenca zaruča wěstotu

pjatk, 26. měrca 2021 spisane wot:
Bianka Šeferowa

Hórnikečanski jězor ma we łužiskej pohórnistwowej krajinje wulki wuznam. Hižo za čas NDR wužiwachu mnozy ludźo składnosć, so při bliskim jězorje wočerstwjeć. Tež ja sym rady wokoło jězora kolesowała, so w nim kupała abo prosće na přibrjohu w słóncu ležała. Ni­hdy nanihdy njemóžach sej předstajić, zo su tamniše nasypy instabilne. Při­wšěm su wódnišćo wot lěta 2014 twarsce zawěsćeć započeli. Wot toho časa njeje wone za zjawnosć přistupne. Potajkim traja naprawy hižo sydom lět, štož w mnohich zaćišć njeskónčneho twarnišća zbudźa – tak, kaž běše to pola lětanišća na kromje Berlina.

Planować lědma móžno

pjatk, 19. měrca 2021 spisane wot:
Marian Wjeńka

Čim dlěje smy wšědnje wot koronoweje pandemije wobwliwowani, ćim bóle so jednory čłowjek runje tak kaž wědomostnik praša, kak so kriza na wšelake žiwjenske wobłuki wuskutkuje. Što čini měsac wob měsac podlěšacy so lock­down z młodostnymi, što budźe z hospodarstwom, z turizmom atd. Dalši tajki wobłuk su najwšelakoriše serbske towarstwa. Wone dźě so runje tak z koronu bědźa. Sportowcy njemóža trenować a žane dypkowe hry přewjesć, spěwarki a spěwarjo w chórach njemóža zwučować a so na koncerty přihotować, lajske dźiwadłowe skupiny tohorunja žane nowe hry nazwučować njemóža.

Wo dialektice tradicije

pjatk, 12. měrca 2021 spisane wot:
Cordula Ratajczakowa

Tydźenja su krótkostudiju „Ludowe wuměłstwo jako serbska moderna?!“ na digitalnej nowinarskej konferency předstajili. Hłownje wusměrja so studija na to, najprjedy raz zběrać, što wšo su lajscy wuměłcy w NDRskim času nadźěłali ­a hdźe wudźěłki dźensa namakaš. Dalše prašenje bě estetiskeho razu, mjenujcy, kajki inowatiwny potencial wone maja a kak hodźi so dźensa na tradiciju nawjazać. Předstajili su mjez druhim tekstilne přikłady, kotrež zwjazuja tradicionalne rjemjesło kaž módroćišć abo wušiwanje z modernej modu.

Wójna traje mjeztym 20 lět

pjatk, 05. měrca 2021 spisane wot:
Marko Wjeńka

Wot zjawnosće lědma hišće wulce wobkedźbowane je zwjazkowe knježerstwo před něšto dnjemi wobzamknyło, zasadźenje Zwjazkoweje wobory w Afghanistanje wo dalše lěto hač do kónca januara 2022 podlěšić. Smy so mjeztym hižo na to zwučili, zo knježerstwo to w mjenje bóle prawidłownych wotstawkach čini. Přihłosowanje zwjazkoweho sejma je tak derje kaž wěste. Směmy potajkim z toho wuchadźeć, zo za tónle „dyrdomdej“ wudatym dźesać miliardam eurow dalše miliardy k tomu přińdu. Dotal je wjace hač połsta němskich wojakow w kraju pod Hindukušom „padnyło“.

Tajki luksus sej radšo njedowolić

pjatk, 26. februara 2021 spisane wot:
Axel Arlt

Kubłanski a pedagogiski personal zakładnych a spěchowanskich šulow nětko přećiwo koronawirusej šćěpić, to ma sakska strowotniska ministerka Petra Köpping za zmysłapołne z widom na wote­wrjenje šulow a dźěćacych dnjowych přebywarnjow. Za to poskića so šćěpiwo ­jendźelsko-šwedskeho předewzaća AstraZeneca. Ministerka wo tym rěči, zo su za wony serum dale swobodne šćěpjenske terminy, tohodla su so rozsudźili z mjenowanym kruhom wosobow do šćěpjenja prioritneho schodźenka 2 zastupić.

Wakcin AstraZeneca jara derje před ćežkim schorjenjom bjezdwěla škita. Ludźi pak njeje tónle ryzy fakt dotal přeswědčił. Woni maja zamylace ličby nastupajo skutkownosć před wočomaj, kotrež pozdatnje sugeruja, zo byštej tamnej tuchwilu w našim kraju zasadźenej šćěpiwje firmow BionTech/Pfizer a Moderna skutkownišej byłoj. Fachowcy rěča hižo­ wo „wopačnym twjerdźenju, zo budu pozdatnje podležane šćěpiwa runje tam zasadźene, hdźež su nuznje trěbne“.

Bjermy sej chwile „niksować“

pjatk, 19. februara 2021 spisane wot:
Milenka Rječcyna

Prěnje kroki nawróta do dokoronoweje wšědnosće su sčinjene. Šulerjo zakładnych šulow, zakónčacych lětnikow na srjedźnych a wyšich šulach kaž tež gymnazijach smědźa zaso w šuli wuknyć. Wobchodam je dowolene twory předawać, tež hdyž z wobmjezowanjemi. Nadźija rosće, zo wróći so nam žiwjenje kaž před lětom, jako bě korona tema w dalokej Chinje. Tehdy smy informacije wo strašnym wirusu jeničce zaćichim na wědomje brali. Tele „zaćichim“ chowa w sebi „ćicho-ćišinu“. Ju mějachmy, mamy a změ­jemy hišće chwilu wutrać – toho sym sej wěsta. Što činić z nanuzowanej wobmjezowanosću? Zasudźamy tych „tam horjeka“ abo dwělujemy na wuprajenjach „tych fachowcow“, kotřiž maja na njeličomne prašenja wotmołwjeć. Abo wužiwamy ćišinu, dźělić to bytostne wot njewažneho. Dobry puć k tomu je tak mjenowane „niksowanje“. Što, wy njewěsće, što niksowanje je? Jako běch prěni króć słowo čitała, přińdźe mi do mysli naše serbske słowo nyganje abo tež nygnjenje. Tón abo tamny sej zawěsće tež nygnje, hdyž niksuje.

Serbska debata

nowostki LND