Waršawa (dpa/SN). Pólske knježerstwo swoju dwělomnu justicnu reformu na- jebać spjećowanje zakituje. „Njecofamy na žadyn pad“, rjekny ministerska prezidentka Beata Szydło wčera w stolicy Waršawje. Tuchwilny justicny system je špatny, wona rjekny. Wčerawše weto prezidenta Andrzeja Dudy dźěła na nowej reformje jeničce wěsty čas haći, měnješe politikarka knježaceje strony Prawo a sprawnosć (PiS). Reforma bu wolerjam přilubjena a je nuznje trěbna.
Swětowy kongres rumpodichow wotměwa so tuchwilu w danskej stolicy Kopenhagenje. Wčera ćehnješe 160 wobdźělnikow parady rumpodichow při přijomnych 20 stopnjach po měsće. Na kongresu wobjednawaja tež nowe wužadanja w zastojnstwje: Dźeń a mjenje dźěći mjenujcy do rumpodicha wěri. Santa-kongres zarjaduja wot lěta 1957. Wobdźělnicy su mjez druhim z Wulkeje Britaniskeje, Kanady, Němskeje a Hongkonga.
Zwada z něhdyšim pjasćowarjom je 52- lětneho wjacore zuby płaćiła. Muž bě so w čornolěsnym Unterkirnachu na tym postorčił, zo cuzy pos po jeho zahrodźe běha. Wopity wobsedźer zahrody psa wućěri a storči při tym na 40lětneho pjasćowarja. Tón jeho tak dyri, zo dyrbješe do chorownje. Tež něhdyši bojowy wojowar poćerpje zranjenja w mjezwoču. Policija přepytuje nětko přećiwo woběmaj.
Nastupajo swoju energijowu strategiju 2030 bě Braniborska druhim zwjazkowym krajam z přikładom. Nětko je přisłušne ministerstwo dokument pohódnoćić dało a rozmysluje mjez druhim wo korekturje zalutowanskeho cila za CO2 wot 72 na 55 procentow.
Podstupim/Choćebuz (SN/at). Choćebuska wobswětowa skupina pod třěchu Zeleneje ligi so starosći. We wotpohladanym „zmjechčenju“ zalutowanskeho cila za CO2 widźi wona ranjenje koaliciskeho zrěčenja SPD a Lěwicy za tuchwilnu wólbnu periodu. Tam rěka, zo „ma wustork wuhlikoweho dioksida hač do 2030 porno referencnemu lětu 1990 wo 72 procentow woteběrać“. W skupinje tukaja, zo zwisuje wotpohlad zniženja tež z tym, zo LEAG w Janšojcach žanu nowu milinarnju njetwari.
Kabul (dpa/K/SN). W afghaniskej stolicy Kabulu je dźensa k ćežkej detonaciji dóšło, štož žadaše sej znajmjeńša 24 smjertnych woporow. Dwanaće zranjenych su do chorownjow dowjezli. Po rěčniku nutřkowneho ministerstwa bě w měšćanskej štwórći Gulai-e-Dawachana blisko priwatneje uniwersity awtobomba rozbuchnyła. Šofer wozydła je tohorunja žiwjenje přisadźił. Štó za njeskutkom tči, njeje dotal wujasnjene.
Schulz kritizowany
Dortmund (dpa/SN). Warnowanje kanclerskeho kandidata SPD Martina Schulza před nowej hrožacej krizu ćěkancow dla je wšelake reakcije zbudźiło. Předsydźe FDP Christianej Lindnerej su wuprajenja Schulza wólbnobojowy manewer, wšako je SPD politiku zwjazkoweje kanclerki Angele Merkel (CDU) ćěkancam napřećo dotal podpěrała. Nutřkowny fachowc CDU Wolfgang Bosbach pokaza w tym zwisku na trěbnosć, něšto přećiwo přičinam ćěkanja činić. Martin Schulz bě hladajo na přiběracu ličbu ćěkancow, kotřiž so přez Srjedźne morjo do Europy dóstawaja, wo „wulce brizantnym połoženju“ rěčał.
Wurjadne posedźenje