Lětacej tonušce na módrojtej knižnej wobalce bližitej so titulej. „Mosty přez morjo“ rěka prěnička Sylwije Šěnoweje. Jako awtorka prozowych tekstow je nam hižo dlěje znata z antologijow, kaž na přikład „Paternoster“, „Hodownikowanje“, „Susodźa“ abo „Mlóče“. Tež w njedawno wušłej zběrce za młodostnych „Prěni raz“ je z powědančkom zastupjena. W lěće 2009 wudoby sej wona druhe myto Literarneho wubědźowanja Ludoweho nakładnistwa Domowina a Załožby za serbski lud. Marka Maćijowa je zběrku jako lektorka ze zwučenej profesionelnosću přewodźała.
Prěnja swójska kniha Sylwije Šěnoweje wobsahuje basnje wot 2013 do 2023. Zapřijate su zdobom přebasnjenja štyrjoch lyriskich twórbow Wisławy Szymborskeje. Wone dótkaja so prašenjow žiwjenskeho byća. Přichilnosće, wahanja, sony, žadosće abo zhubjene kupy su temy, kotrež namakamy tež w tekstach Sylwije Šěnoweje.
Z knižneho titula jewi so w jeje basnjach wjacekróć słowo „morjo“. Wobraz morja bjez mjezow a začuće daliny – to wabi, změruje a animěruje.
„Je pjeć do dwanaćich. Nětko dyrbja wšitcy zajimcy hromadźe dźěłać, zo bychu we Łužicy hišće wukonjane stare rjemjesło módroćišća za přichodne generacije zachowali“, rjekny zamołwity za spěchowanje serbskeho kreatiwneho hospodarstwa Daniel Häfner na derje wopytanym zarjadowanju „Modl, papp a indigo“ njedawno we Wojerowskim wobydlerskim centrumje. Tale technika je nadal trěbna, dokelž zhotowjeja so w njej tež dźensa hišće tójšto kabatow a falow za najwšelakoriše (narodne) drasty, a to wot Błótow hač do Žitawy. Wone buchu hač do 1960ych lět wšudźe we Łužicy w manufakturach zhotowjene. Mjeztym eksistujetej we wuchodnej Sakskej jenož hišće dwě dźěłarni w Połčnicy a Coswigu, kotrejž papp (barbu njepušćaca specielna pasta, kotraž so we wodźe njerozpušća) z drjewjanymi modlemi (formy-šablony za ćišć) na płat znosytej, tutón sušitej a potom módrje pobarbitej.
Hižo prěni zaćišć knihi wokoło swjatočnosćow jubileja wobstaća bratstwa je wulkotny: Rjana kruta wjazba leži derje w rukach, wysoka kwalita papjery a jasne barby wobkuzłuja. Skulptura swj. Bosćana srjedź hrajerjow dźiwadłoweje hry wokoło swjatočnosćow je titul, tema a wězo tež srjedźišćo wot čitarjow dosć woblubowaneje publikacije, wudawaneje wot Towarstwa Cyrila a Metoda kaž tež Chróšćanskeho pasionskeho zjednoćenstwa.
Za ćichim bě skutkował. Bjez njeho pak naš lud njeby swój dźenik měł: Marko Smoler ma nětko čestne městno wosrjedź wšědneje dźěławosće redakcije našeho wječornika..
Budyšin (SN/mb). Prěni šefredaktor serbskeho dźenika – Marko Smoler – je wotnětka ze swojim portretom na kóždym posedźenju redakcije SN přitomny. Na małe swjatočne přijeće na česć Marka Smolerja je šefredaktor Marcel Brauman wčera nimo sobudźěłaćerjow redakcije nawodnicu Serbskeho kulturneho archiwa, dr. Annett Brězanec, zastupjerku Budyskeho Serbskeho muzeja, Andreju Pawlikowu, a jednaćela Ludoweho nakładnistwa Domowina (LND) Symana Pětra Cyža witał. Koleginam a kolegam so za prěnje lěto wšědneho zhromadneho dźěła podźakowawši, skedźbni na wuznam załožerja našeho dźenika: „Na proze dalšeho techniskeho wuwića SN z digitalnej platformu je wažne, zo sej naše žurnalistiske korjenje wuwědomjamy.“
Budyšin (SN/bn). „Traian Pop je fenomen. Wón je wjeloraki intelektualny, basnik a wudawaćel mjeztym 176. edicije rjadu ‚Lyrik‘. Jako nakładnik je so předewšěm na poeziju wuchodneje a južneje Europy wusměrił a skići mjez druhim ze swojimaj kwartalnje wuchadźacymaj časopisomaj ‚Martix‘ a ‚Bawülon‘ wobstajnje tež serbskim wuměłcam forum zwonka Łužicy.“ Z tymle słowami zahaji Dietrich Šołta prezentaciju aktualneho zwjazka mjenowaneho rjadu „Posledni sněh – Der letzte Schnee“ wčera w Smolerjec kniharni. W nakładnistwje Pop wušła zběrka wopřijima 51 basnjow Popa, kotrež běchu wjacori poeća z rumunšćiny do němčiny přełožili a tak Dorotheji Šołćinej a Benediktej Dyrlichej předłohi za přebasnjenje do serbšćiny wutworili. „Jedna so potajkim wo 3. interpretaciju. Poezija Popa rozkuskuje samozrozumliwosć, interpunkcija je jemu runje tak smorže kaž běžna logika“, Dyrlich wužadowanja přenjesenja originalnych tekstow do hornjo- a delnjoserbšćiny zjima. Šołćina doda rekapitulujo, zo běchu jej naposledk Swjedźenje serbskeje poezije z přičinu, mjezynarodnu lyriku zeserbšćić.