Złoto skazać chcył
Wulka Dubrawa. Z njewšědnej naležnosću je so 64lětny muž z Wulkeje Dubrawy na policiju wobroćił. Wón chcyše w interneće złoto skazać. K identifikaciji měješe wón kopiju swojeho wupokaza e-mailnje pósłać. To pak bě jemu podhladne, dokelž móhł něchtó cuzy jeho wosobinske daty znjewužiwać.
Radwor. Z próstwu wo pomoc so Radworske sportowe towarstwo ST 1922 na zjawnosć wobroći. W přihotach na jubilej „Sto lět sport w Radworju“, kotryž chcedźa za dwě lěće swjećić, pytaja swoju sokołsku chorhoj. W lěće 1988 bě ju Michał Rječka sportowemu towarstwu darił. Wona bě hač do politiskeho přewróta w „Zelenej hałžce“ w tradiciskej witrinje wustajena a je so po přewróće zhubiła. Chorhoj bě za čas nacionalsocializma pola Rječkec w Radworju do křesła zašita a bu na te wašnje wuchowana. Bohužel njeje znate, hdźe chorhoj nětko je. Tohodla pytaja ludźi, kotřiž snano wědźa, hdźe je, abo někoho znaja, kiž móhł to wědźeć.
Dale pytaja historiske wobrazy abo sportowu drastu, kotruž su něhdy w Radworju wužiwali. Štóž móže pomhać, njech zazwoni na Achima Bušu pod telefonowym čisłom 035934/ 77 560.
Trjebin (JoS/SN). Domowinska skupina Trjebin so nadźija, zo njetrjeba za lětsa předwidźane zarjadowanja a předewzaća wotprajić. Lěto 2020 je za wjesnjanow trójne jubilejne lěto. Tak zhladuja na 75. róčnicu załoženja Domowinskeje skupiny, na 110. narodniny Hanza Šustera a na dźesaćlětne wobstaće jeho statoka. 17. meje chcedźa „Njedźelne hudźbne dopołdnjo“ wotměć. Předsydka Domowinskeje skupiny Angelika Balccyna ma wězo nadźiju, zo „wšitko wotprajić njetrjebamy“. Bjez zadźěwkow, kaž hewak, z wěstosću njepóńdźe. To pokazuje so hižo nětko do jutrow. Loni je so Domowinskej skupinje tójšto radźiło. Zhromadnje su z dźěćimi w pěstowarni „Lutki“ jutrowne jejka debili a kónc apryla za meju pletwu wili. Tradicionalny koncert do nalěća, njedźelu do jutrow z Mužakowskej bigband harmonikow, bě wjace hač 75 wopytowarjow zwjeselił.
Serbske Nowiny namołwjeja swojich čitarjow pod nadpismom „Wostanjemy doma!“ dopisować, što za čas koronakrizy doma abo w zahrodce tak činiće. Kak kreatiwni sće a što wam k přeprěčenju tohole ćežkeho časa do mysli přińdźe, z čim móhli so zaběrać? Pisajće nam na . K tomu podajće prošu hesło „Wostanjemy doma!“ Čakamy na waše dopisy, wobrazy a rysowanki a wuprajamy hižo nětko wutrobny dźak. Alfons Ryćer ze Šunowa měni:
Snano dyrbimy sej naš planet kaž hoberski kompleksny organizm předstajeć, kiž spyta přez miliony a miliardy lět wobstajnje wšitke jednotliwe elementy w stajnej runowaze dźeržeć. Tutu runowahu pak čłowjek hižo dlěši čas ze swojimi skutkami myli. Spóznawamy tola sami, zo su wone zdźěla kaž metastazy raka, kotrež dołhodobnje k smjerći wjedu.
Zemja počina nětko samohojerske mocy zasadźeć, zo by problem rozrisała. W prěnim pospyće wužiwa za to dotal njeznaty wirus. Jelizo njezměje z nim wuspěch, slěduja dalše a sylniše naprawy, doniž njeje čłowjestwo zaso na tym městnje kompleksneho organizma, kotrež jemu přisteji.
Němsko-Serbske ludowe dźiwadło hotuje so na lětnju sezonu. Za 25. Budyske dźiwadłowe lěćo budu zastupne lisćiki wot 4. apryla na předań. Skazać pak móža sej je zajimcy jeničce online abo telefonisce.
Budyšin (SN). Tradicionelnje zahaji Budyske NSLDź swoju lětušu předawansku sezonu za lětnje dźiwadło „Sherlock Holmes“ a to 4. apryla, dypkownje w 11 hodź. Cyle po tradiciji wšak to njebudźe, prěni króć mjenujcy wotměje so wšitko bjez publikuma. Přiwšěm so sobudźěłaćerjo dźiwadła nadźijeja, zo mnozy zajimcy akciju live w interneće sćěhuja, mjez druhim na stronje www.theater-bautzen.de. Wot 10.45 hodź. móža woni wšitko sćěhować. Tež Sherlock Holmes (Richard Koppermann) und Dr. Watson (Měrko Brankačk) budźetaj pódla a mataj někotružkuli překwapjenku přihotowanu. Po wutřělu z kanony NSLDź potom kartki online pod www.theater-bautzen.de a telefonisce pod čisłom 03591/584 225 předawa kaž tež rezerwuje. Kasa njeje tuchwilu powšitkownych postajenjow Sakskeje za wobmjezowanje koronawirusa dla wotewrjena.
Budyšin/Lubij/Drježdźany (SN/CoR). Koronapandemija je tež w Budyskim wokrjesu hladanski wobłuk docpěła. We Wojerowskej kónčinje je mała starownja wosebje potrjechena. Tam su wjacorych přistajenych a hladanja potrěbnych wobydlerjow pozitiwnje na koronawirus testowali. Postajeneje karanteny potrjechenych hladarjow dla rěči wokrjesny strowotniski zarjad nastupajo personal wo kritiskim stawje. Strowotniski zarjad ma wuski zwisk k nošerjej hladarnje, zo bychu rozrisanje namakali. Zhorjelski strowotniski zarjad je Lubijsku praksu za fyzioterapiju zawrěł a přistajenych do karanteny pósłał. Jedyn z nich je inficěrowany.
W priwatnych domjacnosćach, hdźež su natyknjeni abo na schorjenje Covid-19 podhladne wosoby w domjacej karantenje, njeměli swoje wotpadki dźělić. Kaž sakske ministerstwo za energiju, škit klimy, wobswět a ratarstwo informuje, słušeja z potrjechenych domjacnosćow nimo zbytnych smjećow tež zapakowanske wotpadki (žołty měch) a biowotpadki za čas karanteny do (šěreje) wotpadkoweje tony. Wotpadki měli do stabilnych smjećowych měchow dać.
Dalši pacient zemrěł
Zhorjelc/Budyšin. W Zhorjelskim wokrjesu je druhi pacient na koronawirus zemrěł. Ze šěsć nowonatyknjenjemi maja tam nětko 88 inficěrowanych. W kwarantenje přebywa tuchwilu 135 ludźi, w chorowni dwanaće. W Budyskim wokrjesu zličichu 193 natyknjenych, štyri wjace hač dźeń do toho. W kwarantenje je 609 wosobow. W Budyskim wokrjesu staj dalšej wustrowjenaj.
Z hladarnjow do „kupjelow“
Praha/Lázně Touškov. Jako srjedźišćo přeměstnjenja a izolacije w hladarnjach z koronawirusom natyknjenych seniorow skutkuja w Čěskej republice poněčim kupjele Lázně Touškov wuchodnje Prahi. Wone su na to přihotowane schorjenych z lóšimi strowotnymi problemami ze starownjow přewzać a w karantenje zastarać.
Dźěćace spěwy online
Pozdatneju wobšudźerjow lepili
Němcy. Bjez płaćenja tankować drje chcyštaj mužej w Němcach. Na Kulowskej dróze zadźerža policija 33lětneho šofera Renaulta a 35lětneho sobujěduceho. Kontrolujo jězdźidło zastojnicy zwěsćichu, zo stej značce awta po zdaću falšowanej. Nimo toho namakachu w Renaulće wjacore prózdne bencinowe kanistry a poprawnej awtowej značce za njón. Zaměr podhladneju drje běše tankownja na Drježdźanskej dróze. Čerwjene awto bě policiji hižo časćišo w zwisku z njeskutkami napadnyło.