Dobra perspektiwa za Łužicu?

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:

Powšitkownje kročel Vattenfalla witaja

Berlin/Drježdźany (dpa/K/SN). Po tym zo je z wčerawša wěste, zo přeńdźe brunicowa sparta Vattenfalla do rukow čěskeho koncerna EPH njedadźa reakcije na so čakać.

Sakski premier Stanisław Tilich (CDU) čěske předewzaće namołwi, njemyslić jenož na wunošk. „Cyle rozsudne za mnje je, zo zawěsća so dźěłowe městna a zo přiznaje so nowy mějićel k brunicy tež přichodne lětdźesatki, zdobom pjenjezy rezerwujo za renaturizowanje.“ Nimo toho dyrbja so trěbne procesy přestrukturowanja w přezjednosći z knježerstwomaj Sakskeje a Braniborskeje přewjesć, Tilich dale žada. Sakski hospodarski minister Martin Dulig (SPD) ma změnu za „wažny signal“ za přichod Łužicy. „Wjeselimy so, zo ma z kóncom ćahańcy 7 500 njeposrědnje potrjechenych ludźi we łužiskim rewěrje zaso perspektiwu.“ Po wudawanju hospodarskeho ministerstwa zwoprawdźi so změna wobsydstwa w přichodnych měsacach.

Steinmeier zběžk wopominał

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:
Waršawa (dpa/SN). Zwjazkowy wonkowny minister Frank-Walter Steinmeier (SPD) je dźensa we Waršawje wopory zběžka w tamnišim gheće před 73 lětami wopominał. Při centralnym wopomnišću wón wěnc połoži. Něhdźe měsac trajacy zběžk židowskich wobydlerjow přećiwo němskim okupantam bě 19. apryla 1943 wudyrił. W gheće žiworješe nimale poł miliona ludźi. Zběžk lědma štó přežiwi. Na spočatku swojeho wopyta bě so Steinmeier z pólskim wonkownym mi­nistrom Witoldom Waszczykowskim zetkał.­ Němska a Pólska zhladujetej lětsa na 25. róčnicu zrěčenja wo dobrym susodstwje. Zdobom budźe němsko-pólsko-francoska Weimarska trójka 25 lět.

Prawicarjo zajeći

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:
Karlsruhe (dpa/SN). Zwjazkowe statne rěčnistwo a zwjazkowy kriminalny zarjad stej dźensa w Freitalu pjeć pozdatnych prawicarskich teroristow zajeć dali. Štyrjom mužam a žonje wumjetuja załoženje prawicarskoteroristiskeje „Skupiny Freital“. Skupina je pječa zamołwita za wjacore bombowe nadpady na přebywarnje ćěkancow a na priwatne bydlenja politiskich přećiwnikow.

Proces zahajeny

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:
Drježdźany (dpa/SN). Před Drježdźanskim hamtskim sudnistwom je so dźensa proces přećiwo załožerjej Pegidy Lutzej Bachmannej zahajił. 43lětny šef antiislamskeho a přećiwo wukrajnikam so měrjaceho protestneho hibanja je našćuwanja ludźi dla wobskorženy. Bachmann bě w interneće ćěkancow ranił a ludźi k hidźe našćuwał. Předchłostanemu Bachmannej hrozy jastwo hač do pjeć lět.

Jednanja traja

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:
Athen (dpa/SN). Wobćežne jednanja grjekskeho knježerstwa z mjezynarodnymi pjenjezydawarjemi drje hišće hač do štwórtka traja. Po informacijach grjekskeho statneho telewizijneho sćelaka ERT je přeco hišće tójšto njerozrisanych prašenjow. Pjenjezydawarjo žadaja sej razny lutowanski program, kotryž ma 5,4 miliardy eurow wunjesć. To je zakład dalšich­ pomocnych srědkow za Athen.

Wuchodnu flanku NATO sylnić

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:
Sofija (dpa/SN). Do wjerškoweho zetkanja NATO spočatk julija we Waršawje zasadźitej so Pólska a Bołharska za to, wuchodnu flanku zapadneho zakitowanskeho zwjazka dale zesylnić. Tole staj pre­zidentaj wobeju krajow, Andrzej Duda a Rossen Plewneliew, na swojim wčerawšim zetkanju w bołharskej stolicy Sofija potwjerdźiłoj. „To je nam prašenje wěstoty, na Balkanje, na dobro balkanskich krajow“, rjekny Duda po oficialnych rozmołwach nowinarjam. Duda skedźbni w tym zwisku na kritiske podawki nad Čornym a Baltiskim morjom. Tam běchu so ruske wojerske lětadła wosrjedź manewrow NATO pokazali. „Ruska wupruwuje, hač je NATO słaba a so boji, abo hač je sylna a statny teritorij swojich čłonow zakituje“ rjekny Duda po přełožku bołharskeho statneho rozhłosa. Wjeršk NATO­ 8. a 9. julija we Waršawje ma „dalšemu zesylnjenju kolektiwneje wěstoty přinošować“, rjekny Plewneliew. Pólska sej hižo dlěši čas žada, zo měła NATO swoju prezencu we wuchodoeuropskich krajach widźomnje zesylnić.

Chcedźa teologiju zesylnić

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:

Berlin (B/SN). Senat a arcybiskopstwo Berlin chcetej seminar za katolsku teologiju na Swobodnej uniwersiće (FU) zesylnić. Knježacy měšćanosta Michael Müller (SPD) a arcybiskop Heiner Koch chcetaj so zhromadnje za to zasadźić, zo zarjaduje so wučbny stoł (Lehrstuhl) na seminarje a so trajnje wobsadźi.

Starosć wo wuslědki wólbow

Magdeburg/Dessau-Roßlau (B/SN). Anhaltski cyrkwinski prezident Joachim Liebig starosći so přez wuslědki wólbow do krajneho sejma, „zastróžany přez wulku ličbu ludźi w našim kraju, kiž po wšěm zdaću začuwaja, zo na nich nichtó njesłucha a jich nichtó njerozumi“. Wón ma strach před tajkimi negatiwnymi konsekwencami za Saksko-Anhaltsku.

Wo křesćanach w orienće

To a tamne (19.04.16)

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:

Lěto do jastwa dyrbi młody muž w Frankfurće nad Mohanom, dokelž bě wospjet bjez jězbneje dowolnosće z awtom jěł. Hakle před tydźenjomaj bě sudnistwo 20lětneho samsneje přičiny dla na pruwowanski čas zasudźiło. Najebać to so muž zaso za wodźidło swojeho słužbneho awta sydny, kaž wobraz błyskaća dopo­kazuje. Argument, zo jako twarski přede­wzaćel awto nuznje trjeba, sudnistwo njeakceptowaše a město toho jězbnu dowolnosć na dwě lěće blokowaše.

Aktiwisća wobswětoškitneje organizacije Greenpeace su w Londonje pom­nikam wjacorych sławnych wosobinow płunowe maski sadźili, zo bychu na zanjerodźenje powětra w britiskej stolicy skedźbnili. Potrjecheny bě pomnik legendarneho Olivera Cromwella před parlamentom runje tak kaž statua admirala­ Nelsona na Trafalgar Square.

Łužica (19.04.16)

wutora, 19. apryla 2016 spisane wot:

Zahaja sezonu

Zły Komorow/Hórnikecy (dpa/ch/SN). Łužiska jězorina dale rosće. Ze startom do noweje sezony tele dny čaka na wopytowarjow cyłkownje dwanaće kupanskich jězorow. „Oficialnje přidruži so Bergheidski jězor we wokrjesu Łobjo-Halštrow. Klětu ma so tež w Ranju kupanska­ sezona zahajić“, praji Katja Wersch, rěčnica turistiskeho zwjazka Łužiska jězorina. Njejasne pak je dale, hdy budźe solarny katamaran mjez Złym Komorowom­ a Lejnom jězdźić. Dalše twarnišćo je hišće Hórnikečanski jězor pola Wojerec. Tam maja bórze zhusćenske dźěła z pomocu płuwacych kranow zakónčene być. Kompletne saněrowanje traje drje hač do lěta 2020/2021.

Železniska čara zawrjena

Zwjazkowy minister za hospodarstwo Sigmar Gabriel (SPD) je dźensa egyptowski narodny muzej w Kairu wopytał. Minister chce ze swojej hospodarskej delegaciju jutře hišće Marokko wopytać. Hłowny zaměr je nawjazać nowe hospodarske styki předewšěm na polu wobnowjomnych energijow. Foto: dpa/Bernd von Jutrczenka

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND