DŹEWJATNAĆE miliardow krónow (něhdźe 705 milionow eurow) „zasłužeja“ w Čěskej profesionelni wobšudnicy na te wašnje, zo manipuluja tachometry trjebanych awtow. Wotjězdźane wozydła wobstaruja sej předewšěm we wukraju, a po jich snadnym sporjedźenju, ewentualnym wobnowjenju a wosebje zniženju stawa kilometrow na tachometru poskićeja je potym wjele dróše na předań. Tole stej automotoklub ÚAMK a autobazar AAA Auto na nowinarskej konferency publikowałoj, rozprawja powěsćernja. Tak bě zhonić, zo předawaja w Čěskej kóžde lěto nic mjenje hač 270 000 jězdźidłow ze zmanipulowanym tachometrom, štož je 45 procentow wotbytka trjebanych awtow. Jich wiki wučinjeja lětnje 127 miliardow krónow (něhdźe 4,7 miliardow eurow). Tak maja wone trójce tajki wobjim wotbytka kaž nowe awta. Zastupnik ÚAMK Petr Vomáčka ma wšelke naprawy za njezbytne. Nimo raznišich zakonjow přećiwo tomule jebanstwu dyrbjeli ze strony producentow awtow škit před manipulowanjom tachometrow zawjesć a při kóždym jich serwisu staw kilometrow registrować.
Waršawa. Kaž bomba zadyrił je comingout pólskeho duchowneho Krzysztofa Charamsy w pólskich medijach, w cyrkwi a po wšej towaršnosći. Charamsa, dotal čłon wažneje kongregacije za wučbu wěry we Vatikanje, něhdy organa inkwizicije, bě oficialnje přiznał, zo je homoseksualny. Runočasnje předstaji wón žurnalistam we Vatikanje swojeho partnera. W pisomnym stejišću pólski duchowny swoje splažne wusměrjenje zakitowaše, za kotrež „so njezamołwi“. Cyrkej wón namołwi, zo by swój dotal agresiwny a diskriminowacy zwuk napřećo homoseksualnym duchownym změniła. Sam pječa cyły rjad tajkich duchownych znaje, kotrychž ma přiwšěm za „wulkotnych měšnikow“. Po swojim wuznaću čuje so wón nětko „wuswobodźeny a zbožowny“.
Praha (dpa/SN). Europska rada je syć fachowcow za bój přećiwo korupciji w kubłanskim systemje wutworiła. Platformje za etiku, transparencu a integritu (ETINED) přisłušeja fachowcy z 50 krajow. Generalna direktorka Europskeje rady za demokratiju Snežana Samardžić-Marković rjekny kónc tydźenja w Praze mjez druhim: „Štó chcył so wot lěkarja lěkować dać, kiž ma falšowany diplom.“
Dalše problemowe polo su plagiaty pola doktorskich dźěłow abo wobtykanje při rozdźělowanju studijnych městnow. Hladajo na plagiatne afery němskich politikarjow praji Samardžić-Marković: „Žadyn kraj njemóže twjerdźić, zo njeje wot tajkich njepočinkow potrjecheny.“ Problemy z nječistymi wědomostnymi dźěłami ma tež jedna z najstaršich wysokich šulow Europy. „W Čěskej je bój přećiwo plagiatam dźeń a wjetši problem“, rjekny Tomáš Zima, rektor w lěće 1348 w Praze załoženeje Karloveje uniwersity. W Straßbourgu zaměstnjena Europska rada stara so wo demokratiju a zachowanje čłowjeskich prawow w Europje.