Ćežka zražka na S 101
Jědlica. Ćežke njezbožo sta so wčera popołdnju na S 101 mjez Hornim Wujězdom a Zejicami. Tam stej VW a Ford do so zrazyłoj. Wohnjowa wobora dyrbješe šofera Forda z pomocu hydrawliskich nožicow wuswobodźić. Dwě ćežko zranjenej wosebje dowjezechu do chorownje. Tež helikopter bě na městnje. Dróha bě dlěje hač hodźinu dospołnje zawrjena.
Zjebać so njedali
Radwor. Wobšudnicy su tón tydźeń w Radworju a wokolinje spytali telefonisce wobydlerjam pjenjezy wulišćić. Wudawachu so jako přiwuzni, kotřiž pjenjezy trjebaja. Zawołani pak njedachu so zjebać a informowachu policiju.
We Wojerowskim jězorinowym klinikumje móža nětko z nowej metodu zažneje diagnostiki samodruhe žony přepytować a jim sčasom jasnosć wo strowoće jich dźěsća dać.
Wojerecy (SN/JaW). Łužiski jězorinowy klinikum rozšěrja swoje móžnosće diagnostiki w klinice za gynekologiju a porodowu pomoc. To zdźěla nowinski rěčnik klinikuma Gernot Schweitzer w nowinskej zdźělence. To je móžno, dokelž maja tam z dr. Robertom Lachmannom wot oktobra noweho wyšeho lěkarja. Wón poskića w jězorinowym klinikumje wotnětka tež ultrazwukowy screening wot 12. tydźenja samodruhosće. Jednaćel klinikuma Jörg Scharfenberg wopisuje jeho jako „absolutnu koryfeju“. „Dr. Lachmann wuwi ultrazwukowy screening, z kotrymž je něhdźe 90 procentow wšitkich móžnych njenormalnosćow hižo wot 12. tydźenja samodruhosće spóznajomnych. Tak móžemy tajke sčasom wuzamknyć abo je samo wotwobarać. Wjeselu so, zo móžemy tak ze specielnymi rěčnymi hodźinami a intensiwnym poradźowanjom přichodnym maćerjam hižo po 3. měsacu samodruhosće jasnosć wo strowoće jich dźěsća dać“, Scharfenberg wuswětla.
Njebjelčicy (JK/SN). Zo gmejna Njebjelčicy najwšelakoriše iniciatiwy a akcije nastupajo přirodoškit a strowy wobswět nastorkuje a zwoprawdźa, je powšitkownje znate. Z mnohimi akcijemi w tymle wobłuku bě komuna hižo wuspěšna a sta so z partnerom dalšich gmejnow. W Njebjelčicach wobhonjeja so mnohe zajimowane gmejny wo móžnosćach a nazhonjenjach, zwjazać čiłe wjesne žiwjenje z prócu wo strowy wobswět a intaktnu přirodu. Tež politikarjo su prawidłownje na wsach serbskeje gmejny po puću. Předewšěm zastupjerjo sakskeho ministerstwa za ratarstwo a wobswět časćišo w Njebjelčanskej gmejnje přebywaja. Za klětu je so hižo přizjewił sakski minister za wobswět a ratarstwo Thomas Schmidt (CDU), zo by so w Miłoćicach wobhonił wo stawje tamnišeho gmejnskeho projekta „Njebjes“. Tam ma zdobom hić wo dalše spěchowanje wobswětoškitnych naprawow.
Dźěwin (AK/SN). Gmejna Dźěwin (Groß Düben) je lětsa solidnje a zlutniwje hospodariła. Kónc nachilaceho so lěta wujewja hospodarski plan komuny pozitiwny facit. To podšmórny komornica Carmen Petrick na minjenej gmejnskej radźe, informowaca wo aktualnym stawje etata lěta 2018. Při dochodach docpě komuna dotal 1 398 000 eurow, štož je nimale 156 000 eurow wjac hač w planje wupokazane. „Bjezdwěla pozitiwny to wuslědk. Předewšěm wuwiće dochodow z dawkow je k wjetšim wunoškam přinošowało. Tež z wjac připokazankow Swobodneho stata Sakskeje mamy pozitiwne efekty“, komornica wuswětli.
Přiběrali pak su lětsa tež nałožby. Wone wučinjeja cyłkownje 1 372 000 eurow, něhdźe 24 000 eurow wjac hač planowane. Carmen Petrick skedźbni tohorunja na tuchwilne likwidne srědki Dźěwinskeje gmejny. Tam maja dotal 523 000 eurow k dispoziciji. „Planowali běchmy 362 700 eurow. W podobnym wobjimje so to tež hač do kónca lěta dale wuwije“, wona připowědźi. Zjimajo hodźi so tuž rjec, zo je komuna cyłkownje solidnje, zlutniwje a z disciplinu hospodariła. Masiwnych wupadow lětsa njebě.
Towaršnosć Hospodarski region Łužica je dospołna. Tež Budyski wokrjes je jej přistupił, zo by region nastupajo strukturnu změnu po dobje wudobywanja brunicy za jedyn postronk ćahnył.
Budyšin (SN/at). Wokrjes Budyšin towaršnosći Hospodarski region Łužica přistupi. To je wokrjesny sejmik minjenu póndźelu wobzamknył. We wubědźowanju mjez brunicowymi rewěrami w Němskej wo srědki za strukturnu změnu dyrbja so regionalni akterojo zjednoćić, kaž podšmórny to krajny rada Michael Harig (CDU), zahajacy diskusiju wo wažnym dypku dnjoweho porjada. Jako potom sedmy towaršnik płaći Budyski wokrjes runja dotalnym – su to wokrjesy Zhorjelc, Hornje Błóta-Łužica, Sprjewja-Nysa, Łobjo-Halštrow, Dubja-Błóta kaž tež město Choćebuz – 5 000 eurow stajneho kapitala a wot 2019 lětny popłatk 50 000 eurow.
Nowa CD Serbskeho rozhłosa
Budyšin. „Hej, Łužica“ rěka nowa CD z popularnymi serbskimi pěsnjemi. Projekt je Serbski rozhłós MDR z podpěru Załožby za serbski lud zwoprawdźił a dźensa wudał. Słyšeć móžeće tam mjez druhim Theju Čórlichec, Gabriela Mommera a Danielu Hazec. Cejdejka je w Serbskej kulturnej informaciji a w Smolerjec kniharni na předań. Spočatk noweho lěta ma tohorunja w syći přistupna być.
Podpěra tež łužiskim ratarjam
Drježdźany. Zarunansku přiražku 15,7 milionow eurow płaća tele dny něhdźe 2 900 ratarskim zawodam we wróćostajenych kónčinach Sakskeje, mjez druhim w Hornjołužiskej krajinje hole a hatow. Pjenjezy su z europskeho ratarskeho fondsa k wuwiću wjesneho ruma, zhromadneho nadawka „polěpšenje agrarneje struktury a škita přibrjohow“ a z dawkow, kaž přisłušne ministerstwo zdźěla.
Kosmetika z kawiara
Zymske wjedro haćenja zawiniło
Dobruša/Huska. Wčerawše zymske wjedro ze zdźěla chětro sylnym sněhowanjom je w Hornjej Łužicy k wjacorym wobchadnym njezbožam wjedło, kaž policija zdźěla. Předewšěm w Hornim kraju registrowachu zastojnicy na hładkich a chětro zasněženych pućach wjac njezbožow a haćenjow prěki stejacych Lkw-jow dla. Předewšěm potrjechene běchu dróhi wokoło Wjelećina (Wilthen), Wjazońcy (Neukirch) a Wjernarjec (Wehrsdorf). W Drječinje (Dretschen) pola Huski (Gaußig) zhubi wčera wječor šofer VWja we wulkim sněze kontrolu nad wodźidłom a zajědźe do přirowa, hdźež so jězdźidło nabok zwróći. Po informacijach policije pak so nichtó zranił njeje.