Dorostowemu wowčerjej je dźěl jemu dowěrjeneho stadła twochnył a na awtodróhu A 3 pola Nürnberga běžał. Poprawom chcyše njenazhonity wowčer stadło přeměstnić, jako so dźěl wowcow wotsali. Hakle wobsadce policajskeju awtow a wjacori pomocnicy awtodróhoweje słužby skoćata zaso popadnychu. A 3 dyrbjachu za to dwě hodźinje zawrěć.
Psyče salony, kotrež smědźa w thailandskej stolicy Bangkoku po dlěšim zawrjenju korony dla zaso dźěłać, dožiwjeja nětko hoberski nawal. „Wjetšina wužiwarjow našich posłužbow njeje hišće nihdy swojeho psa sama myła“, rozprawja wobsedźer tajkeho salona. „Tak su stajnje zas na mnje zazwonili, jako bě wobchod začinjeny.“ Tójšto psam pobrachowachu tež wosebity płuwanski basenk salona a móžnosće, sej tam w klimatizowanych rumnosćach hrajkać.
Sudniska zwada wo kruwjace zwónčki na pastwje je dźensa dalši wjeršk dožiwiła: Sudnicy Mnichowskeho Wyšeho krajneho sudnistwa pobychu dźensa wosobinsce w hornjobayerskim Holzkirchenje, zo bychu so přeswědčili, hač je hara zwónčkow woprawdźe tak wulka, kaž skóržbnik twjerdźi. Mandźelskaj hižo pjeć lět přećiwo klinkanju zwónčkow na bliskej pastwje skoržitaj a staj hižo wjacore instancy přešłoj. Pječa jimaj „hara“ spar rubi.
3 500 lět staru hlinjanu taflu je šěsćlětny pachoł na juhu Israela namakał, kotruž maja archeologojo za jónkrótnu. Hólc bě ze staršimaj městno wurywanjow wopytał a tafličku připadnje wuhladał. Na njej je zarysowane, kak muž naheho a sputaneho wojaka wotwjedźe. Wědomostnicy lubja sej nowe stawizniske dopóznaća. Šěsćlětny je mjeztym myto dóstał.
Tójšto puntow přibyli su Japanjenjo w časach koronakrizy. To je wuslědk woprašowanja internetneje fitnesoweje firmy „30.f“. Ta bě so 600 žonow a muži w starobje 20 do 49 lět prašała. 42,7 procentow žonow a 30,4 procenty muži přiznachu, zo su doma přibyli, žony přerěznje 2,6 a mužojo 3,3 kilogramy. Čas domjaceje izolacije pak so nachila: Hišće dźensa wočakowachu kónc nuzowych naprawow w stolicy Tokiju.
Wjelka dla wustróžane su sej štyri wosoby wčera rano na třěchu lawby w zjednoćenstwje małozahrodkarjow w Strausbergu pola Berlina wućeknyli, alarmujo policiju wo pozdatnym wjelku. Přichwatani zastojnicy pak móžachu zwěrjo jako „njestrašneho pastyrskeho psa“ identifikować, kotryž bě z bliskeje ležownosće twochnył. Wobsedźer sej jeho krótko na to zaso wotewza.
Zo saznik stajnje zbožo njepřinjese, nazhonichu nětko dwaj mužej w starobje 21 a 24 lět. Hižo druhi raz bě saznik při durjach bydlenja w Düsseldorfje zaklinkał, tola wobydlerjej nochcyštaj jeho nutř pušćić. Tak informowaše saznik porjadowy zarjad a policiju a hlej w bydlenju nańdźechu pistolu a tójšto drogow. Zbožo je saznik tuž zastojnikam přinjesł, młodymaj mužomaj pak skerje wulke wušparanja a chłostanje. „Saznika njeměli nihdźe dwójce klinkać dać“, policija zdźěli.
Kak su so stawy wopicy do lěsa blisko Mnichowa dóstali? Prašenje zaběra tuchwilu tamnišu policiju. Našoł bě stawy hońtwjerski psyk lěsnika. Najprjedy přinjese ruku z kožu, nochćemi a włosami, a po tym samo nohu. Policija tuka, zo jedna so wo stawy šimpansy. Pad je hódančko. Přichodny tydźeń pak wočakuja prěnje wuslědki přepytowanjow.
Nic jenož přespěšnje, ale tež hišće wopojeny je sobudźěłaćer pochowanskeho předewzaća ze swojim słužbny wozom na awtodróze A 24 pola Hamburga po puću był. W běłym awće steješe kašć z ćěłom. Šofer jědźeše 120 město dowolenych 80 km/h, jako wón ciwilne jězdźidło policije přesćahny. Test drogow wujewi, zo je 36lětny do jězby canabis brał. Dale jěć wón njesmědźeše. Awto z kašćom a ćěłom dyrbješe druhi šofer wotewzać.
Młody muž, kiž bě so w Awstralskej do muzeja zadobył a so z nopom dinosawriera fotografował, je z Němskeje. 25lětny dyrbi so nětko před regionalnym sudnistwom zamołwić, policija stata New South Wales zdźěla. Wón bě so před dźesać dnjemi do awstralskeho muzeja zadobył a so tam „přechodźował“. Při tym so stajnje zaso z mobilnym telefonom sam fotografowaše. Policija je jeho kónc tydźenja zajała, po tym zo běchu wobrazy awtomatiskeje kamery wuhódnoćili. Přepytowanski sudnik jeho pod wuměnjenjom pušći, zo so 1. junija zaso přizjewi.
Pod sylnym wliwom drogow stał je 35lětny muž, jako bě ze swojim awtom na awtodróze 57 pola Dormagena do směra na Köln po puću. Jědźeše tajku seklojtu čaru, zo dyrbjachu druzy šoferojo zas a zaso borzdźić. Nadobo wón zasta, wulěze napoł nahi z awta a přeprěči awtodróhu. Nawróćiwši so muž zaso wotjědźe. Wosrjedź Kölna policija jeho skónčnje zadźerža a sobu wza.
Wopačneho policista su při wobchadnej kontroli w Bayerskej lepili. Zastojnicy běchu 42lětneho ze Sakskeje zadźerželi, dokelž bě jeho awto w chětro špatnym stawje. W awće namakachu samopasleny słužbny wupokaz, trašawku, municiju, nóž a policajsku čapku ze sakskim woponom. Hač bě čapka originalna, policija njewě. Wupokaz „sakskeje wěstotneje straže“ to na žadyn pad njebě. Nimo toho njebě awto scyła přizjewjene.
Nócny alarmowy zwuk je w sewjerorynsko-westfalskim Münsteru wjacorym ludźom spar rubił. Alarmowani wohnjowi wobornicy zwěsćichu, zo pochadźa hara wot budźaka, kotryž ležeše w kontejneru za elektrošrot. Metalowe sudobjo skutkowaše při tym kaž rezonancne ćěleso a zwuk hišće zesylni. Šwižnemu wobornikej so poradźi do wěka kontejnera zalězć a budźak ze sekeru rozbić.
Na pućowanje po sławnym, ale tuchwilu zawrjenym Awstralskim muzeju w Sydneyju poda so wčera 25lětny muž. Ze swojim handyjom je so stajnje zaso sam fotografował. Tak połoži swoju hłowu do daloko wočinjeneho nopa dinosawriera, kaž awtomatiske stražne kamery dokumentuja. Pozdźišo staji sej kłobuk, kotryž bě w garderobje namakał. Policija je muža mjeztym zajała. 190 lět stary muzej je najstarši přirodohistoriski muzej swěta.
Z wopačnymi pjenjezami zjebać chcyše 52lětny Erfurtske hamtske sudnistwo. Kaž rěčnica policije zdźěli, měješe muž 300 eurow tak mjenowanych „movie money“ při sebi, zo by chłostanje zapłaćił. Pjenjezy wužiwaja filmowcy při nahrawanju scenow. Na kasy sudnistwa wšak to hnydom napadny. Wobšudnik ma tuž nětko z wobskóržbu ličić.
Pobrachowaceho bambusa koronakrizy dla dyrbi coologiska zahroda w kanadiskim Calgaryju swojej chinskej panda-mjedwjedźej wróćo do jeju domizny pósłać. „To je najlěpše a najwěsćiše městno za Er Shun a Da Mao, dokelž matej tam dale dosć bambusa“, rěka w zdźělence zwěrjenca. Kóždy panda wšědnje něhdźe 40 kilogramow teje rostliny zežerje. Zastaranje pak je wohrožene, dokelž njejsu lěty z Chiny tuchwilu móžne. Wo ničo hinaše hač bambus pak pandy njerodźa.
Z nócnym lěhwowym wohenjom w lěsu je porik w Troisdorfje pola Bonna zasadźenje policije zawinował. 38lětna žona a jeje 40lětny přewodnik chcyštaj swojemu nócnemu zetkanju tak „romantiski raz“ spožčić. To pak so dospołnje nimokuli: Swědk je, kur wuhladawši, policiju kaž tež wohnjowu woboru informował. Policisća podusychu płomjenja z hašakom, kotryž mějachu w awće. Porik twjerdźeše, zo měješe woheń pod kontrolu a za nuzowy pad blešu wody k rukomaj.
Energiju hudźbnikow zwobraznili su slědźerjo Drježdźanskeho Fraunhoferskeho instituta. Za to su instrumenty a dirigenta z wosebitej kameru filmowali, kotraž na ćopłotu reaguje. Wuslědk je tež wědomostnikow překwapił. Tak móže so hubnik trompety hač do 30 stopnjow woćoplić. Projekt słuži předewšěm modernym wabjenskim zaměram.
Wjace hač 280 000 mortwych brukow je horliwy zběraćel w swojim bydlenju w čěskim Hradecu Králové nakopił. Policisća su zběrku našli, jako jeho bydlenje přepytachu. Mjez brukami je po měnjenju fachowcow wjace hač 600 wohroženych abo wot wotemrěća wohroženych družin. 61lětny je policiji napadnył, po tym zo bě wjacore eksemplary w interneće poskićał. W padźe zasudźenja hroža mužej hač do tři lěta jastwa.
Byrnjež hakle srjedź meje było, dósta Mikławšowy póstowy zarjad w posaarskim St. Nikolausu lětsa hižo 1 500 listow z hodownymi přećemi ze wšeho swěta. „To je wjace hač hewak“ zdźěli swjedźenski wuběrk swj. Mikławša. Loni k hodom běchu čestnohamtscy sobudźěłaćerjo Mikławšoweho pósta na 26 568 listow dźěći z 41 krajow wotmołwili. Na lětuše reaguja po 6. decembru.