Prěni program bórze zahaja

štwórtk, 05. meje 2022 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Prěnje dźěle pomocneho paketa zwjazkoweho knježerstwa za předewzaća, kotrež su wot ukrainskeje wójny potrjechene, su nětko přihotowane. Wosebity program za kredity statneje spěchowanskeje banki KfW zahaja po wšěm zdaću hižo přichodnu póndźelu, zdźěli­štej zawčerawšim zwjazkowej minister­stwje za hospodarstwo a za financy. ­Program měł krótkodobnje likwidnosć přede­wzaćow zaručić. Mjeztym tež hižo zahajeny je program za rukowanje.

Dalše dźěle pomocneho paketa dale přihotuja. Jedyn wobłuk toho su přiražki energijowych kóštow na přikład za firmy. Zwjazkowy hospodarski minister Robert Habeck (Zeleni) a zwjazkowy financny minister Christian Lindner (FDP) staj spočatk apryla pomoc předewzaćam připowědźiłoj, kotrež pod sćěhami wójny w Ukrainje ćerpja. Předewšěm ener­gijowe kóšty su drastisce stupali, ale tež dodawanske rjećazy hižo njefunguja. Habeck pak zwurazni, zo njeńdźe w programje wo to, dospołne kóšty přewzać. Dale wón wuzběhny, zo dźěła zwjazkowe knježerstwo na tym, hospodarski wobłuk tež w ćežkich časach škitać.

To a tamne (05.05.22)

štwórtk, 05. meje 2022 spisane wot:

Wulkeho pawka w plastowej boksy je žona w Mühlheimje wčera blisko stacije měšćanskeje železnicy našła a policiju zawołała. Skónčnje je boksu zastojnikam přepodała. Na straži so fachowcy bliže z pawkom zaběrachu. Kaž policija zdźěli, jednaše so wo mortweho ptakopawka, kiž njeje za ludźi strašny.

Přibrjóh při Srjedźozemskim morju ze sněhběłej skału je nětko na předań. ­Ležownosć Scala dei Turchi na italskej kupje Sicilska słuša wuměnkarjej Ferdinandej Sciabarràej a je zjawnosći přistupna, štož je wulki problem. Tysacy turistow přibrjóh kóžde lěto wopytuja a swoje slědy zawostajeja. Nětko je wotpohladane přibrjóh přesadźować a po přećach Sciabarrà njeměł ju nichtó druhi hač Elon Musk kupić, ­wšako wobsedźi wón dosć a nadosć ­pjenjez, zo móhł ležownosć škitać a najlěpje wužiwać.

Štóž njezaběži, njedoběhnje

srjeda, 04. meje 2022 spisane wot:

Marko Šiman žada sej hižo lěta dołho wutwar awtodróhi A 4

Mjeztym pjeć lět žada sej serbski zapósłanc CDU w Sakskim krajnym sejmje Marko Šiman dalnicu A 4 hač do Zhorjelca na šěsć čarow wutwarić. Nětko pak je wón ze swojimi sobuwojowarjemi mjezykročel docpěł.

 Budyšin (UM/SN). Před nimale pjeć lětami je Budyski politikar CDU Marko Šiman prěni raz žurnalistow a dalšich zajimcow na jedyn z njeličomnych mostow, kotrež wjedu wuchodnje sprjewineho města přez dalnicu A 4, přeprosył. Na tym městnje móže wón najlěpje pokazać, tak wón tehdy argumentowaše, wo čo jemu dźe: Awtodróhu dyrbimy nuznje rozšěrić wot štyri na šěsć čarow.

Planuja nowe sankcije

srjeda, 04. meje 2022 spisane wot:

Straßburg (dpa/SN). Prezidentka komisije EU Ursula von der Leyen je nowe plany hospodarskich sankcijow přećiwo Ruskeje wobkrućiła. „Namjetujemy nětko embargo ruskeho wolija“, wona dźensa rano w europskim parlamenće wuzběhny. W běhu šěsć měsacow ma import wudźěłkow ruskich rafinerijow hač do kónca lěta wuběžeć. Z postupowanjom chcedźa maksimalny ćišć na Rusku wukonjeć. Přiwšěm njeměli škody partnerow po cyłym swěće přewulke być, wšako trjeba Ukraina tež sylnych podpěrarjow.

Koncern dochody podwojił

Wolfsburg (dpa/SN). Koncern Volkswagen (VW) je w prěnim kwartalu najebać sćěhi wójny w Ukrainje dwójce telko zasłužił kaž lěto do toho. Wuslědk po dawkach je so wot 3,4 miliardow eurow na 6,7 miliardow powjetšił, koncern dźensa zdźěli. K tomu je VW dźensa daty wobchodnistwa wozjewił. Předewšěm ludźo wjac dróšich awtow kupowachu. Přiwšěm bědźi so koncern z mało dodawanymi chipami, čehoždla ­zamóžachu pjećinu jězdźidłow mjenje kupcam dodawać hač předwidźane.

Steinmeier w Rumunskej

Hódnoćenje „derje“ dóstali

srjeda, 04. meje 2022 spisane wot:
Podstupim (dpa/SN). Při aktualnym posudźowanju centruma za wuwiće wysokich šulow (CHE) docpěchu Braniborska techniska uniwersita (BTU) Choćebuz/Zły Komorow, Podstupimska uniwersita a Wysoka šula w Podstupimje dobre wuslědki. Tónkróć buchu inženjerske wědomosće, rěčne a kulturne wědomosće kaž tež psychologija přepytowane, zdźěli wčera CHE. Prěni raz je so centrum tež za zasadźenjom digitalneje wučby pola naprašowanych wobhonił. Studowacy su z wuhotowanjom biblioteki, dźěłowymi městnami a IT-infrastrukturu spokojom. Předewšěm wuzběhnyli su poskitki k zahajenju studija, kotrež přechod wot šule na studij wolóžeja. Tónle serwis chcedźa dale wutwarić, měni wiceprezident za studij a wučbu BTU Choćebuz/Zły Komorow Peer Schmidt. Prezident Podstupimskeje uniwersity Oliver Günther zwurazni, zo naprašowanje pokazuje, zo hodźitej so dobre slědźenje a jara dobre wukubłanje zwjazać. Za hódnoćenje CHE su so ně­hdźe 120 000 studowacych na wjac hač 300 uniwersitach, wysokich šulach a powołanskich akademijach naprašowali.

Dalša podpěra nuznje trěbna

srjeda, 04. meje 2022 spisane wot:

Kijew/Berlin (dpa/SN). Šef CDU Friedrich Merz je zničenjow w Kijewje dla poraženy. Wčera je so wón na městnje wo połoženju wobhonił a so mjez druhim z tamnišim měšćanostu Vitalijom Klyčkom a jeho bratrom Wolodymyrom zetkał. Njewočakowane bě přijeće Merza přez ukrainskeho prezidenta Wolody­myra Zelenskeho.

Na wuchodźe a južnym wuchodźe su wojowanja mjeztym pokročowali. Ukraina přizjewi sylne nadpady ruskeho wójska na woclowu twornju Azowstal w Mariupolu. Tež w Donbasu spytaja ruske jednotki sej kónču zdobyć.

Šef CDU je wčera wuzběhnył, zo chce so dale za podpěru Němskeje za Ukrainu zasadźić. Wo rozmołwje ze Zelenyskim chce wón tež zwjazkoweho kanclera Olafa Scholza (SPD) informować. Ke kritice ukrainskeho pósłanca w Němskej Andrija Melnyka na Scholza měni Merz, zo měł so retorisce wróćo dźeržeć. Zwjazkowy wicekancler Robert Habeck (Zeleni) wčera w Mesebergu zwurazni, zo dyrbja konflikt z pósłancom rozrisać.

Wuhlad do přichoda

srjeda, 04. meje 2022 spisane wot:
Lětuše nalěćo je na mnohich městnach kaž nowy započatk. Bjez koronowych wobmjezowanjow je zaso wjele zjawneho žiwjenja móžno. Wjesne towarstwa, młodźinske kluby, sportowe zjednoćenstwa a njeličomne dalše cyłki za přichodne tydźenje a měsacy najwšelakoriše zarjadowanja a aktiwity planuja. Runje tak je w Domowinskej skupinje Pančicy-Kukow. Wona njeje zawčerawšim jenož po dwěmaj lětomaj přestawki zaso hłownu zhromadźiznu přewjesć móhła, ale je sej tež zaso plan měsačnych zeńdźenjow a dalšich terminow zdźěłała. Z tym maja skupinarjo wuhlad do přichoda, zo takrjec zaso dale dźe a zo skupina dale skutkuje. Podobne zhladowanje do přichoda je, zo maja w skupinskim předsydstwje nowu čłonku, kotraž funkciju pokładnicy přewozmje. Wona cyłk přijomnje womłodźuje, tak zo je tež z toho hladanišća widźeć, zo w Pančicach-Kukowje Domowinska skupina dale dźěła a serbsku chorhoj ­horje dźerži. Marian Wjeńka

Wuwiće njejasne

srjeda, 04. meje 2022 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Něhdźe sydom procentow ludźi w Němskej njebě hač do kónca měrca pře koronu šćěpjene abo wotchorjene. To wuchadźa z přepytowanja wě­domostnikow Roberta Kochoweho instituta. Wo datach je wčera dźenik Süd­deutsche Zeitung rozprawjał. Informacije z jednotliwych zwjazkowych krajow a starobnych skupin pak su rozdźělne. Što ­daty za wočakowanu žołmu w nazymje ­rěkaja, njeje jasne.

Bamž chce dale Putina wopytać

srjeda, 04. meje 2022 spisane wot:

Rom (dpa/SN). Bamž Franciskus je dale zwólniwy so z ruskim prezidentom Wladimirom Putinom zetkać. Hižo před dwaceći dnjemi je wón kardinalneho statneho sekretara Pietria ­Parolina prosył, Putinej to zdźělić. „Wotmołwu hišće nimamy, na wopyće pak dale wobstejimy“, bamž wuswětli. Dale wobžaruje wón brutalitu we wójnje, kotruž swjaty wótc ze surowosću genocida w Ruandźe přiruna.

Wopyt Ukrainy ma bamž tuchwilu za njemóžny. „Dyrbju najprjedy raz do Moskwy z Putinom rěčeć“, wón podšmórny. Ukrainski prezident Wolodymyr Zelenskyj kaž tež Witalij a Wolodymyr Klyčko su jeho do Ukrainy přeprosyli. Hižo na spočatku wójny je bamž ze Zelenskim telefonował, z Putinom pak nic. Město toho je wón ruskeho pósłanca Swjateho stoła wo wuswětlenje prosył. Moskowskeho patriarcha Kyrila nima bamž za praweho, zo by Putina wobwliwował. „Cyłkownje 40 mjeńšinow smój z Kyrilom rěčałoj. Prěnje dwaceći mjeńšiny je wón z cedlku w rukomaj wosprawnjenja za wójnu přečitał“, bamž Franciskus rozjasni. Planowane zetkanje wobeju w juniju je mjeztym wotprajene.

To a tamne (04.05.22)

srjeda, 04. meje 2022 spisane wot:

Po informacijach wšelakich medijow je so jako měšnik tarnowany muž do hrodu Windsor zadobył a zhromadnje ze stražnikami znateje gardy „Coldstream guards“ swjećił. Mjeztym bu přepytowanje k padej zahajene, kotrež z wysokej prioritu wobjednawaja, zdźěli wčera rěčnik britiskeho wójska. Kaž medije pisaja, bě njeznaty muž do ­baraki přišoł, ze stražnikami jědł a pił a skónčnje tam samo přenocował. Rano je zawołana policija muža wotewzała.

Dźiwja liška je so do narodneje coologiskeje zahrody we Washingtonje zadobyła. W hajnišću za ptački je 25 ameriskich flamingow a kačku moriła. Dalše tři flaminga dyrbja tuchwilu w skótnej chorowni zastarać, wčera coologiska zahroda zdźěli a rozprawješe wo tragiskej škodźe. Zawčerawšim rano su sobudźěłaćerjo lišku w hajnišću wuhladali. Bohužel pak je skoćo twochnyło.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND