Nazymske wjesela je štyrnaće dźěći 3. do 6. lětnika dožiwiło, jako wobdźělichu so na prózdninskim poskitku šulskich socialnych dźěłaćerkow Rěčneho centruma WITAJ. Edit Šurowa, Claudia Kilankec a Franciska Zopic mějachu w prěnim prózdninskim tydźenju w Hornim Hajnku pisany program za dźěći spřihotowany.
Tak přebywachu wobdźělnicy přewažnje pod hołym njebjom w bliskej přirodźe, pućowachu po lěsach a bliskich wjeskach, pytachu hriby, sportowachu, warjachu sej w domje Jurja Brězana zhromadny wobjed a dachu sej dobru zhromadnosć lubić. Zo bychu tež doma přirodu dale wobkedźbowali, spaslichu sej z keramikowych hornčkow małke wěžički za picowanje ptačkow w zymje. Z nazběranych pisanych łopjenow, hablow a jabłučkow zhotowichu filigrane nazymske wobrazy a kreatiwne wěnčki. Prózdninarjo dožiwichu wotměnjawy tydźeń a zeznachu zdobom nowych přećelow. Franciska Zopic
Kohož je boža ručka zajała, komuž je we hłowje krawiło abo štóž je na parkinson schorjeł, dóstawa w Połčničanskej hrodowej klinice profesionalnu a fachowu pomoc. Wotnowa rěka rehabilitaciski dom hrodowa klinika VAMED. W njej maja 335 łoži, wo pacientow kaž tež wo cyły areal z hrodowym parkom a wo wšelake posłužby znutřka a zwonka domu stara so něhdźe 620 ludźi. Jednaćel kliniki je Carsten Tietze. Wón Serbskim Nowinam zdźěli, zo je rehabilitaciska hojernja lětnje hač do něhdźe 95 procentow wućežena. Mjez pacientami su prawidłownje tež młódši a starši Serbja, wšako w Połčnicy přewažnje wobydlerjow z cyłeje Sakskeje a tak tež z Hornjeje Łužicy lěkuja.
Kaž w Lipsku a Berlinje je so nazymu 1989 tež druhdźe po cyłej NDR žadosć wobydlerjow za swobodnymi wólbami, demokratiju a prawostatnosću zesylniła. We Łužicy wuwi so swójska dynamika, kotraž ludźi wróćo zhladujo hišće dźensa fascinuje. Samo serbske narodne žiwjenje dožiwi tehdy dotal njeznatu móc. Tomu polěkowali běchu bjezdwěla tež struchłe podawki do toho. Předewšěm zakaz serbskeho studentskeho časopisa Tima Meškanka a Mikławša Zahona a napjatosće mjez Domowinu a katolskimi a ewangelskimi Serbami zawinowachu nowy rozmach. Žadanje za serbskej opoziciju bu dźeń a razniše. Prašanej běštej zmužitosć a nowe mudre myslenje.
Na přeprošenje kapłana Michała Nawki dóńdźe skónčnje 24. oktobra 1989, runje před 30 lětami, k prěnjemu zetkanju přihotowanskeje skupiny za Serbsku ludowu zhromadźiznu na Kulowskej farje. Wo wobsahach bazodemokratiskeho hibanja wuradźowachu z nim Borbora Ledźborec, ewangelski farar Jan Malink, Měrko Šołta, Bosco Neter a Stanisław Brězan.
Serbske ewangelske towarstwo wobsteji lětsa 25 lět. Do jeho hłowneje zhromadźizny, kotraž wotměje so 31. oktobra w Hodźiju, je so Axel Arlt z předsydu Matom Krygarjom, kiž je zdobom městopředsyda Serbskeho wosadneho zwjazka, rozmołwjał.
Na kotre wuwiće zhladuje 18. junija 1994 załožene Serbske ewangelske towarstwo (SET) dźensa nastupajo čłonstwo?
M. Krygaŕ: Tučasnje mamy 48 čłonow, z nich je hišće nimale 15 wot wšeho spočatka pódla. Dwě třećinje aktualneho čłonstwa stej pozdźišo towarstwu přistupiłoj. Tele dobre wuwiće njebě tak samozrozumliwe. Móžemy poprawom optimistisce do přichoda hladać.
A kak je so skutkowanje wuwiło?
M. Krygaŕ: Sym wot lěta 2002 w předsydstwje. Smy pod nawodom Měrćina Wirtha přeco jara měrnje a jara konstruktiwnje dźěłali. Wosebje so mi spodoba, zo smy tam tež ideje zběrali a zwoprawdźili. Njemóžu so dopominać na někajke konflikty w předsydstwje abo towarstwje. To je přeco wěcownje wotběžało.
Běchu tež wužadanja ...
„Znowazjednoćenje Němskeje – són a woprawdźitosć“ rěka kapsna kniha z pjera Waltera Leonharda. Rodźeny Durinčan je 40 lět we Wětrowskej šamotowni dźěłał. Serbske Nowiny wozjewjeja jeho trochu wudospołnjene, wot Arnda Zoby a Friedharda Krawca z přećelnej dowolnosću nakładnistwa DeBehr zeserbšćene dopomnjenki.
Sym pak so přezahe wjeselił. Po studiju su mje w lěće 1969 jako wobornowinowateho do wójska zwołali. Jako ženjeny wojak dóstach połdra lěta měsačnje 80 hriwnow! Potrjechenych podpěrachu ze socialnymi wukonami. Woni njetrjebachu na přikład za bydlenje podruž płaćić.
Sernjany swjeća lětsa 600. róčnicu prěnjeho pisomneho naspomnjenja. Rodźeny Sernjančan a dobry znajer stawiznow delanskich wsow Pawoł Rota je někotre stawizniske zajimawostki wo wsy zestajał, kotrež čitarjam Serbskich Nowin we wjacorych dźělach spřistupnjamy:
Dwanaće lět Serbski zakoń
Srjedu, 23. měrca 1960, wječor wotmě so na žurli Korjeńkec hosćenca w Sernjanach swjatočnosć składnostnje 12. róčnicy schwalenja Zakonja wo zachowanju prawow serbskeje ludnosće. Zarjadowar běštej Domowinska skupina Sernjany-Róžant a sekretariat Kamjenskeje župy „Michał Hórnik“. Za wjesny parlament bě to zdobom wurjadne zeńdźenje; tež za Róžant a Smjerdźacu.