Sydom kandidatow za serbsku radu

štwórtk, 29. awgusta 2019 spisane wot:

Prezidij Zwjazkoweho předsydstwa Do­mowiny­ je wčera we Wojerecach prě­nje­ wuradźowanje gremija po lětnjej přestawce přihotował, kotrež wotměje so 6. septembra w Choćebuzu.

Wojerecy (SN/JaW). W srjedźišću wčerawšeho posedźenja prezidija Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny stejachu wólby noweje Rady za serbske naležnosće Sakskeje za dobu wot lěta 2019 do 2024.

Wojerecy (SN/JaW). W přitomnosći předsydki Rady za naležnosće Serbow w Sakskej Marje Michałkoweje, wjesnjanostow z Rakec, Njeswačidła a Chrósćic, Swena Nowotneho, Gerda Schustera a Marka Klimana (wšitcy třo CDU), społnomócnjenych za serbske naležnosće města Wojerec, wokrjesa Budyšin a Sakskeje Gabrie­le Linakoweje, Reginy Krawcoweje a Stanisława Brězana, zastupnikow wo­krjesow Budyšin a Zhorjelc kaž tež wja­corych kandidatow za wólby Sakskeho krajneho sejma staj wčera statny sekretar sakskeho nutřkowneho ministerstwa prof. dr. Günther Schneider a předsyda Domowiny Dawid Statnik we Wojerecach serwisowy běrow za serbsku rěč wotewrěłoj. Běrow je w nošerstwje Domowiny a změje we Wojerowskim Domowinskim domje dwě rumnosći k dispoziciji. Zhromadnje z Elenu Seidel z Ćiska a Linell Kandziora z Wojerec – wobě bě­štej swjedźensku drastu Wojerowskich ewangelskich Serbowkow woblečenej – su při zachodźe Domowinskeho domu dwurěčnu tafličku za běrow wotkryli.

Zwyša prestiž serbšćiny

wutora, 27. awgusta 2019 spisane wot:
Wojerecy maja serbsku „instituciju“ wjac. Wčera su tam tak mjenowany serwisowy běrow za serbsku rěč wotewrěli. Mam zarjadowanje tajkeho běrowa za dobru kročel na dobro serbšćiny w zjawnosći. Dale mam rozsud za dobry, běrow we Wojerecach, potajkim zwonka centruma serbskich institucijow Budyšina, zarjadować. Tak zwyša nošerjo běrowa, w tym padźe Domowina, štož tón abo tamny za tak spomóžne nima, prestiž našeje maćeršćiny we Wojerowskej kónčinje, štož je prima a wo čož Wojerowski župan Marcel Brauman tež wojuje. Dale je derje, zo maja wjesnjanosća a měšćanosća ze sobudźěłaćerjomaj, studowanej sorabistku Francisku Grajcarekec a nazhonitym maćernorěčnym Serbom Janom Kralom, kiž je tež jako redaktor w Serbskich Nowinach skutkował, wěcywustojneju pomocnikow a poradźowarjow nastupajo dwurěčnosć w gmejnach, předewšěm w prašenjach dwurěčneho popisanja tafličkow. Janek Wowčer

Smjerdźečenjo w Skopju rejwali

wutora, 27. awgusta 2019 spisane wot:
34 čłonkow a čłonow Serbskeje rejwanskeje skupiny Smjerdźaca wobdźělichu so wot 22. do 25. awgusta na 40. mjezynarodnym šulerskim festiwalu folklory Sewjernej Makedonskej. Přewodźeli su jich wjacori hudźbnicy z Łužicy. W stolicy kraja, w Skopju, předstajichu woni na štyrjoch wustupach a w swjedźenskim ćahu wurězki ze swojich programow serbskich rejow. Nimo Smjer­dźečanow wobdźěli so na festiwalu 12 dalšich cyłkow, přewažnje z balkanskich krajow­. Wčera wječor su so lajscy wuměłcy pod nawodom zamołwiteho za organizatoriske naležnosće cyłka Gabrie­la Krawca nawróćili. Foto: Pětr Dźisławk

Swójbne popołdnjo so radźiło

póndźela, 26. awgusta 2019 spisane wot:

Pančicy-Kukow (SN/MWj). Rjane serbske zetkanje dožiwichu wopytowarjo swójbneho popołdnja wčera na Kukowskim hrodźišću, na kotrež bě Domowinska skupina Pančicy-Kukow hromadźe z někotrymi młodymi swójbami přeprosyła. Bě to prěnje tajke zarjadowanje, kotrež je skupina přihotowała, kaž jeje předsyda Pětr Korjeńk rjekny. Na kóncu běchu sej wšitcy přezjedni, zo bě so pospyt přewšo derje poradźił.

Na swój 40lětny jubilej přichodnu sobotu a njedźelu so Chróšćanscy muzikanća jenož hudźbnje njepřihotuja, kaž tule na wčerawšim zwučowanju. Wjele organizatoriskich nadawkow dyrbja zmištrować, zo by so kónctydźenski swjedźeń poradźił. Mjez druhim su sej čěsku kapału Boršičanku přeprosyli. Nětko nadźijeja so prawje wjele wopytowarjow. Foto: SN/Hanka Šěnec

Po krótkim puću so wuměnjeć

póndźela, 19. awgusta 2019 spisane wot:

Budyšin (SN). Wotmołwy na wotewrjene prašenja lońšeho naprašowanja wšěch serbskich towarstwow a zwjazkow su z pomocu zarjada Domowiny přehla­dane a prěnje konkluzije jasne. To zwěsćichu čłonojo rozšěrjeneho wuběrka za zjaw­nostne a lobbyjowe dźěło Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny na swojim njedawnym posedźenju w Budyšinje. „Dźěło tak dawno hišće wotzamknjene njeje, ale smy prěnje nadawki z wuslědkow naprašowanja wotwodźeli“, praji předsydka wuběrka Marka Cyžowa.

Wuběrk w swojej analyzy zwěsća, zo přeje sej wjetšina wobdźělnikow naprašowanja wjace kontakta, zwiskow a trans­parency Domowiny. Zwjazkowe předsydstwo wotměwa něhdźe po měsacomaj posedźenje, a to stajnje na teritoriju druheje župy. Jemu wuběrk namjetuje, zo sej předsydow Domowinskich skupin a towarstwow, kiž we wotpowědnej župje skutkuja, wosobinsce na posedźenja přeproša. „Tak by so časćiši, prawidłowny a njeposrědni kontakt poskićił. Informacije, mysle a nazhonjenja, ale tež wjesela a starosće, hodźa so tak po krótkim puću wuměnjeć“, měni Marka Cyžowa.

Wojerowska župa namjet zapodała

štwórtk, 15. awgusta 2019 spisane wot:

Wojerecy (SN). Župa „Handrij Zejler“ Wojerecy namjetuje Alexandera Pólka jako kandidata za wólby Rady za serbske naležnosće w Sakskim krajnym sejmje. Wo tym je dźensa Wojerowski župan Marcel Brauman zjawnosć informował.

Swój namjet wobkruća župa z tym, zo so studowany stawiznar Pólk „na wše­lake wašnje w serbskim towaršnostnym žiwje­nju angažuje“. Nimo skutkowanja jako organist naliča župan Brauman sobudźěło Pólka we Wojerowskim klubje młodych Serbow a dalši čestnohamtski angažement. „Wón je kruće w serbskich tradicijach zakótwjeny a pyta zdobom za nowymi pućemi do přichoda“, rěka we wobkrućenju. „Alexander Pólk je połny elana a čerstwych mocow zajimy serbskeho ludu napřećo sakskemu par­lamentej z krutym rjapom a ze swojim přećelnym, zdwórliwym wašnjom zastupować“. Zdobom skedźbnja župa na to, zo twori namjetowany nowe rěčne rumy „w geografisce srjedźnej Łužicy“ a so sylnje­ politisce zasadźa, mjez druhim za Serb­ski sejm. „Smy přeswědčeni, zo Alexander Pólk w serbskej radźe zajimy wšěch Serbow derje zastupuje.“

Kubłanska jězba lětsa do Libereca

srjeda, 14. awgusta 2019 spisane wot:

Prózdninski čas hišće nimo njeje. Předsyd­stwo župy „Jan Arnošt Smoler“ pak zaběra so hižo z přichodnymi nadawkami a zarjadowanjemi, z kotrymiž chce župa do nazymy startować.

Budyšin (kl/SN). Na zeńdźenju před­sydstwa župy „Jan Arnošt Smoler“ wčera w Budyšinje hódnoćachu čłonojo wo­pominanje dr. Marje Grólmusec 6. aw­gusta w Radworju jako jara poradźene. Za wusahowacy mějachu woni swjedźenski přednošk Cosimy Strakojc-Naw­ka a swjatočnosć na kěrchowje za do­stojnu. Zdobom skedźbnichu na dalše zarja­dowanje na česć Marje Grólmusec 22. awgusta w Budyskim Serbskim muzeju, hdźež po­rěči mjez druhim dr. Susanne Hozyna.

Nimo toho je župne předsydstwo přede­wzaća druheho połlěta rozjimało. Na tradicionalnu kubłansku jězbu přeproša župa­ pjatk, 4. oktobra. Zaměr je sewje­ročěske město Liberec, wšako zahaja tam tón dźeń serbske kulturne lěto 2019/2020. Popołdnju, we wobłuku swjatoč­neho zaha­jenja, je předwidźane wopomjatnu taflu za powójnsku serbsku wotnožku gymnazija w Liberecu wotkryć. Wječor předstaji 1. serbska kulturna brigada hro­madźe ze Serbskim lu­do­wym ansamblom oratorij „Hrodźišćo“.

Wěcowny forum w Choćebuzu

srjeda, 14. awgusta 2019 spisane wot:

Do mnohich aktiwitow do wólbow nowe­ho Krajneho sejma Braniborskeje zarja­dujetej so tež Domowinska župa Delnja Łužica a braniborska serbska rada­. Wonej stej wčera wječor do Choćebuskeho Serbskeho domu přeprosyłoj na wólbny forum z direktnymi kandidatami we wólbnych wokrjesach, kotrež leža w serbskim sydlenskim rumje.

Choćebuz (HA/SN). Zajim bě wulki, wjace hač 50 ludźi móžeše dwě hodźinje jara­ wěcownu diskusiju z pjeć kandi­datami dožiwić. Braniborska ministerka za wědomosć, slědźenje a kulturu Mar­tina Münch SPD, Roswitha Schier (CDU) z Lubnjowa, Katrin Danneberg (Lěwica) z Kalawy, Heiko Selka (Swobodni wolerjo) z Choćebuza a Steffen Kubitzki (AfD) z Turnowa, kiž nastupi w swojim wólbnym wokrjesu přećiwo ministerskemu prezidentej Dietmarej Woidce (SPD), su na prašenja wotmołwjeli. Zeleni a FDP njejsu žanoho direkt­neho kandidata pósłali.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND