Warnuja před optimizmom

srjeda, 21. junija 2023 spisane wot:

Boston (dpa/SN). Móžne znamjenja žiwjenja ze zhubjeneho podnurjaka „Titan“ zbudźa nadźiju na wuchowanje pjeć ludźi wopřijaceje wobsadki w Atlantiku. Kanadiske lětadło bě klepace zwuki pod wodu registrowało. Titan bě po puću k lěta 1912 podnurjenej łódźi „Titanic“ a je wot njedźele zhubjeny. Fachowcy warnuja před optimizmom. Wuchowanje žada sej wobšěrne techniske přihoty a wjele časa, kotryž pak ludźo w małym podmórskim jězdźidle wjace nimaja.

Hamburg dale najlěpši

Berlin (dpa/SN). Hamburg je swoju wodźacu poziciju nastupajo digitalizaciju porno druhim zwjazkowym krajam zakitował. Tole wuchadźa z najnowšeho němskeho indeksa digitalizowanja, kotryž je Fraunhoferski institut zestajał. Analyzowali běchu wěstosć mobilnoškričkoweje syće, móžnosće wužiwanja interneta přez ludźi a staw digitalizowanja zarjadow. Na druhim a třećim městnje sćěhujetej Berlin a Bremen. Poslednje městno zaběra Saksko-Anhaltska.

Starosća so AfD dla

Ludźo leža z běłymi płachtami zawodźěći na Hrodowym naměsće w badensko-württembergskej stolicy Stuttgarće. Na protestnej akciji je so wčera něhdźe 200 ludźi wobdźěliło. Demonstranća su tak wopory najnowšeho njezboža čołma migrantow z wjele smjertnymi woporami na Srjedźnym morju wopominali, pomocna organizacija Stelp zdźěla. Foto: dpa/Andreas Rosar

Sejm: Ultimatum bórze nimo

srjeda, 21. junija 2023 spisane wot:
Budyšin (SN). „Hišće štyri dny maja Zwjazkowe knježerstwo a knježerstwje krajow chwile reagować. Potom wotběži ultimatum demokratisce woleneho Serbskeho sejma. Serbski sejm žada sej připóznaće indigenity serbskeho ludu a kónc rozmołwnych blokadow ze stron knježerstwowych zamołwitych, kaž resp. eksplicitnje na sejm poćahowane wot Europskeje rady žadane“. Tole je serbski sejm póndźelu w nowinskej zdźělence roz­šěrił. Serbski sejm bě 22. měrca na nowinarskej konferency w Drježdźanach Zwjazkowemu knježerstwu a krajnymaj knježerstwomaj Sakskeje a Braniborskeje ultimatum stajił. Ze stron politiki pak njejsu dotal žaneje wotmołwy dóstali, sejm zdźěli. Serbski parlament je tuž nuzowany, „swoje prawa na mjezynarodnej runinje wužadać – ze strachom, zo knježerstwowe jednanje masiwnje zwjazkowej němskej reputaciji nastupajo respektowanje čłowjeskich a ludowych prawow škodźi“, w zdźělence rěka.

Přihotuja nowonatwar Ukrainy

srjeda, 21. junija 2023 spisane wot:

London (dpa/SN). Zwjazkowa wonkowna ministerka Annalena Baerbock chce so ruskej nadpadniskej wójnje w Ukrainje z „ofensiwu nowonatwara“ wobarać. Tole rjekny politikarka Zelenych do zahajenja konferency za nowonatwar Ukraine Recovery Conference w Londonje dźensa nowinarjam.

Natwar Ukrainy je „kolosalny nadawk“, rjekny Baerbock a doda: „Jeničce 2022 je Ukraina 29 procentow swojeho nutřkokrajneho bruttoprodukta přisadźiła, inflacija wučinja mjeztym 27 procentow.“ Swětowa banka z tym liči, zo płaći nowonatwar zničenych kónčin wjace hač 400 miliardow dolarow (něhdźe 336 miliardow eurow). Němska přihotuje „masiwnu humanitarnu pomoc, zo by wot najhóršich zničenjow, zapławjenjow a wuhnaća potrjechenym swójbam po boku była“, Baerbock rjekny. Dołhodobnje ma natwar kraja proces přistupa Ukrainy k Europskej uniji a wuwiće ukrainskeho hospodarstwa podpěrować.

Ukraina dyrbjała ze swojeho boka raznišo přećiwo korupciji postupować, zo móhła mjezynarodne pomocne srědki efektiwnje a zaměrnje zasadźić, město toho, zo so pjenjezy w ćmowych kanalach zhubja, w Londonje namołwjachu.

Dobry signal Moskwje

srjeda, 21. junija 2023 spisane wot:
Powołanje Alexandera hrabje Lambsdorffa za noweho wulkopósłanca Němskeje w Ruskej je dobry signal. Je to znamjo, zo sadźa Berlin najebać wšě skomolenja mjezsobnych němsko-ruskich poćahow ruskeho nadpada na Ukrainu dla na něšto, štož zdawaše so minjeny čas kaž powostanka z prastarych časow zhubjene być – na diplomatiju. Měritko stykow do Mo­skwy njeje wočiwidnje hižo młoda a často njepřemyslena wotewrjenosć wonkowneje ministerki Annaleny Baerbock a scyła nic njelepe a zdźěla lózyske wustupowanje bywšeho ukrainskeho wulkopósłanca Andryja Melnyka w Berlinje. Němska zepěra so na lětdźesatki stary symbol němskeje wonkowneje politiki, předewšěm we wosobje 2016 zemrěteho Hansa-Dietricha Genschera: Na energiske wustupowanje, zwjazane z diplomatiskej wušiknosću. Alexander hrabja Lambsdorff, to sym sej wěsty, w Moskwje prawy ton namaka, bjez toho zo zadźerži so kaž elefant w pórclinowym wobchodźe. Marko Wjeńka

Lambsdorff do Moskwy

srjeda, 21. junija 2023 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Politikar FDP Alexander Graf Lambsdorff stanje so z nowym ­wulkopósłancom Němskeje w Ruskej. Rěčnik wonkowneho ministerstwa w Berlinje je minjenu nóc wobkrućił, zo je ruske knježerstwo planowanej personaliji přihłosowało. Lambsdorff ma swoje nowe zastojnstwo w lěću nastupić, rěčnik zdźěli. Wón je městopředsyda frakcije FDP w zwjazkowym sejmje a je hižo wjele lět w diplomatiskej słužbje dźěłał, mjez druhim we Washingtonje.

Prěni dźeń škita ludnosće

srjeda, 21. junija 2023 spisane wot:
Berlin/Podstupim (dpa/SN). Što činić, hdyž milina dlěši čas wupadnje? Kotre pomocne organizacije dźěłaja w padźe katastrofy hromadźe? Na po wšej Němskej prěnim Dnju škita ludnosće chcedźa sobotu w Podstupimje mjez druhim pokazać, kak měło so z nuzowymi padami wobchadźeć a kak móža sej ludźo w tajkim padźe sami pomhać. Popołdnju ­maja po wšěm měsće za probowe warnowanje sireny ruć. Na Dźeń škita wobydlerjow wočakuja zwjazkowu nutřkownu ministerku Nancy Faeser runje tak kaž braniborskeho ministerskeho prezidenta Dietmara Woidkeho (wobaj SPD). Wohnjowa wobora, policija, zwjazkowa wobora, techniski pomocny skutk a dalše ­po­- mocne organizacije budu w centrumje Podstupima prezentne. Poskićić chcedźa přednoški, ale tež akcije k sobučinjenju – wot warjenja bjez miliny hač k zasadźenju wuchowanskich psow. Truty a jězdźidła słužby za škit před katastrofami budu widźeć. Po informacijach zwjazkoweho nutřkowneho ministerstwa chcedźa wot klětušeho tajki dźeń škita wobydlerjow kóždolětnje zarjadować, zo ­bychu ludźi wobšěrnišo informowali.

W spomnjeću na Bohdana Urbankowskeho 

srjeda, 21. junija 2023 spisane wot:

Styskniwa powěsć je mje w dowolu dosćahnyła: We Waršawje je minjeny štwórtk, 15. smažnika, we 80. žiwjenskim lěće Bohdan Urbankowski zemrěł – wu­znamny pólski basnik, dramaturg, historikar a filozof. Z pjera wuměłca a wědomostnika pochadźeja njeličomne zběrki poezije a prozy, dźiwadłowe hry, po­jednanja a biografije, mjez druhim wo Adamje Mickiewiczu, Józefje Piłsudskim a Janje Pawole II.  

To a tamne (21.06.23)

srjeda, 21. junija 2023 spisane wot:

Nowy tematiski wobłuk w Berlinskim kabineće wóskowych figurow „Madame Tussauds“ wotewrěł je bywši knježacy měšćanosta Klaus Wowereit. Wotdźěl „Award Party“ ma swjatočnosće spožčenja myta na čerwjenym přestrjencu z tójšto prominentnymi wosobami napodobnić. Kabinet Madame Tussauds swjeći lětsa 15. róčnicu wobstaća. Wowereit bě swojoraznu přehladku Pod lipami lěta 2008 jako měšćanosta wotewrěł a je tam wězo ze swójskej figuru zwobraznjeny.

Narodniny krala Charlesa III. su w britiskim wulkopósłanstwje w Berlinje ze 400 hosćimi woswjećili. „Je hišće trochu nje­zwučene, wo narodninach krala rěčeć“, wulkopósłanča Jill Gallard hladajo na dołhi čas zastojnstwa kralowny Elizabeth II. rjekny. Narodniny britiskeho monarcha swjeća stajnje w lěću, dokelž maja tam wuhlady na rjane wjedro.

Chorownje wołaja wo pomoc

wutora, 20. junija 2023 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Ze wšoněmskim akciskim dnjom su chorownje Němskeje dźensa na swoje dramatiske pjenježne połoženje skedźbnili. Centralne zarjadowanje bě w Berlinje planowane. Aktualnje z toho wuchadźeja, zo bědźi so 20 do 30 procentow wšěch klinikow z hrožacej insolwencu. Prezident zwjazka městow Němskeje Markus Lewe žada sej dalšu spěšnu pomoc. Chorownje njemóža na reformu klinikow čakać. Planowanych šěsć miliardow eurow je přemało, Lewe rjekny.

Zelenskyj: Žane straty

Kijew (dpa/SN). Ukrainska armeja njeje při swojej tuchwilnej přećiwnej ofensiwje přećiwo ruskim jednotkam po słowach prezidenta Wolodymyra Zelenskeho žane teritorialne straty poćerpjeła. W někotrych kónčinach ukrainscy wojowarjo postupuja, w druhich so zakituja a so ruskim nadběham wuspěšnje wobaraja, tak Zelenskyj. Znowa wón wobydlerjam kraja přilubi, zo módro-žołta ukrainska chorhoj něhdy zaso po wšěch tuchwilu wobsadźenych kónčinach zmawuje.

Łžě Johnsona w rozprawje

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND