Po dlěšodobnych rešeršach su so organizatorojo 2. fachoweho dnja 2plus rozsudźili, zo přewza prof. dr. Oliver Meyer z Mainza hłowny přednošk na lětušim zarjadowanju, kotrež wotměje so dnja 21. oktobra 2017 w Chrósćicach.
Kak móhł prof. Meyer w swojim referaće na temu rěčnosensibelneje wučby prof. Josefa Leisena z minjeneho lěta nawjazać? Wo tym staj nawodnica Rěčneho centruma WITAJ dr. Beata Brězanowa a Bosćij Handrik z Budyskeje wotnožki Sakskeje kubłanskeje agentury z wědomostnikom njedawno w Mainzu rozmyslowałoj a so na postupowanje dojednałoj.
Worklecy (SN/mwe). „Młodźina w NDR- skim času“ rěka projekt 10. lětnika Worklečanskeje srjedźneje šule „Michał Hórnik“. Pod nawodom wučerjow Diany Šołćineje a Bena Hojerja a w kooperaciji ze Sakskim wukubłanskim a wupruwowanskim kanalom (SAEK) so holcy a hólcy wot lońšeho oktobra z temu zaběraja. Nastać ma něhdźe połhodźinski film jako historiski dokument. We wobłuku podateho wobsaha, kotryž je na wšěch sakskich šulach wobstatk stawizniskeje wučby w 10. lětniku, wusměrjeja so serbscy šulerjo na tři hłowne ćežišća: cyrkej, swobodny čas a wukubłanje.
Wot wšeho spočatka Worklečanscy dźesatkarjo wědźachu, zo chcedźa tajki film zhotowić. Zhromadnje z nawodu Budyskeho studija SAEK Michałom Cyžom so tuž najprjedy z medialnymi zasadami zaběrachu – kak maja z kameru wobchadźeć, kotre perspektiwy natočenja dyrbja wobkedźbować a kotre wuměnjenja su za pask trěbne. K tomu słuša, kak rozmołwy wjedźeš a wotpowědne prašenja na časowych swědkow staješ. Jich, kaž Njebjelčanskeho fararja Michała Nawku, su šulerjo sami narěčeli.
Budyšin (SN/MiR). Rap překwapja. Młodostni wšelakich narodow sej měnjenja a mysle na swoje wašnje wuměnjeja. Wčera popołdnju podachu hrajerjo w Budyskim Němsko-Serbskim dźiwadle krótki wurězk z dźiwadłoweje produkcije „Romeo und Julia auf Platte“. Je to zhromadny amaterski projekt NSLDź a Budyskeho Kamjentneho domu. Hra ma 4. meje dźiwadłowy festiwal „Witajće druhdźe III – hrajo so zetkawać“ zahajić a so ze sebjezrozumjenjom a z tym druhich rozestajeć. Podtitul festiwalneho programa „hrajo so zetkać“ zaměr potwjerdźa. Intendant NSLDź Lutz Hillmann rjekny: „Dźiwadło je idealny medij zadźěwki přewinyć, předewšěm pak za to, sebje samoho zeznać.“ Mjez 34 hrajerjemi w starobje dźewjeć do 21 lět je dwanaće młodych ćěkancow. Do hry zapřijate budźe pjeć rěčow: němčina, hornjoserbšćina, arabšćina, farsišćina a jendźelšćina. Na festiwalu, kotryž potom hač do 7. meje traje, wobdźěli so dalše sydom hrajerskich ćělesow z Düsseldorfa, Mnichowa, Berlina, Plauena-Zwickauwa, Heidelberga a Hamburga z něhdźe sto lajskimi a profijowymi hrajerjemi.
Budyšin (SN). Jako su před 25 lětami Serbsku fachowu šulu za socialnu pedagogiku załožili, njebě na nowotwar myslić, kotryž šulski centrum wot lětušeho rozšěrja. Wot šulskeho lěta 1991/1992 – tehdy hišće na stejnišću Friedricha Listowa a wot 1997 w powołanskošulskim centrumje za hospodarstwo na Schillerowych zelenišćach – su wulku ličbu kubłarjow a kubłarkow wukubłali. 25lětny jubilej a rozšěrjenje šulskeho stejnišća je składnosć, wšitkich něhdyšich a nětřišich fachowych šulerjow a šulerki na zetkanje absolwentow srjedu, 12. apryla, wot 16 do 19 hodź. do powołanskošulskeho centruma za hospodarstwo a techniku na Schillerowych zelenišćach přeprosyć. Wobdźělnicy móža z něhdyšimi sobušulerjemi a sobušulerkemi bjesadować a wo swojich najwšelakorišich nazhonjenjach porěčeć. Wodźenja po nowotwarje, fotowe dopomnjenki a wjele dalše zajimawostki na zajimcow čakaja. Trajna dopomnjenka na tónle dźeń budźe, hdyž zhromadnje „Lipu fachoweje šule“ sadźa.