Wojerecy (KD/SN). Hižo po nazymskich prózdninach je 230 dźěći Wojerowskeje zakładneje šule „Handrij Zejler“ ze swojimi 17 wučerkami a wučerjemi kaž tež kubłarkami do saněrowaneje bywšeje wyšeje šule na kromje města přećahnyło. Předwčerawšim su měšćanosta za socialne a šule Měrko Pink, šulska nawodnica Petra Šenkowa a šulerce 4. lětnika kubłanišćo takrjec oficialne přepodali a symboliski banćik přetřihali. Nowy dom z modernymi meblemi je „cool“, kaž dźěći měnja. Wone wužiwaja na kóždym poschodźe studnju z pitnej wodu. Spočatk a kónc šulskeje hodźiny njepřipowěduje stary zwučeny klinkačk, ale zwuk, podobny tomu w kinje.
Smječkečanaj Alwin a Albert Cyž staj loni na Serbskim gymnaziju w Budyšinje maturowałoj. Za zahajenje studija so hnydom njerozsudźištaj. Jako dwójnikaj měještaj samsny zaměr, w kulturnej instituciji Dobrowólne socialne lěto (FSJ) absolwować. Chrysta Meškankowa je so z młodostnymaj rozmołwjała.
Při zarjadowanjach składnostnje Łužiskeho hudźbneho lěća 2022 widźach Waju wospjet w akciji. Kak je k tomu dóšło?
Alwin: Po abiturje běchmoj njerozsudnaj kak dale. Tuž padny z bratrom zhromadny rozsud, najprjedy jónu we Łužicy wostać a tu za něšto zmysłapołnym pytać. Naju powabjenje w Kulturnym běrowje Budyskeho měšćanskeho zarjada běše wuspěšne.
Kajki mataj poćah ke kulturje a předewšěm k hudźbje?
Projekt kulturneho kubłanja zaběra tuchwilu serbskich medijowych skawtow w Serbskim domje. Zaměr projekta SŠT a Budyskeho Serbskeho muzeja je, eksponaty a wuměłske twórby wustajenišća optisce zwobraznić.
Ralbicy (MiR/SN). Dźěći, kotrež su w prěnim prózdninskim tydźenju Ralbičanski hort wopytali, dožiwichu překwapjenku. Mějachu składnosć za kulisy klankodźiwadła pohladnyć. Serbski klankar Měrćin Krawc a projektowy sobudźěłaćer Serbskeho šulskeho towarstwa (SŠT) Michał Cyž běštaj w sportowej hali Ralbičanskeje šule natwariłoj kulisy za klankodźiwadłowo-medijowe dopołdnjo.