Pod hesłom „Hojenska woda žiwjenja“ přeprosy Serbske ewangelske towarstwo minjene dny na swójbny kónc tydźenja do Hainewalde w Žitawskich horinach. Tamniši „Eurohof“ skići z wulkim sportowanišćom, wodowym hrajkanišćom a zwěrjatami, kotrež­ smědźa dźěći sobu zastarać, idealne wuměnjenja za generacije zwjazowace zetkanje. Wjace hač 35 wobdźělnikow z cyłeje Němskeje bě přeprošenje SET sćěhowało, mjez nimi mnoho dźěći. Při zhromadnym spěwje, pućowanju, paslenju a modlenju wobdźělnicy spěšnje nowe styki nawjazachu a stare přećelstwa skrućichu. Foto: Dr. Lubina Malinkowa

Studenća kermušku swjećili

póndźela, 25. oktobera 2021 spisane wot:

Lipsk (jbo/SN). Swoju kóždolětnu ker­mušku su minjeny štwórtk studenća towarstwa Sorabije Lipsk w swojej „Centrifuze“ woswjećili. Po tradicionalnym waš­nju­ přiwzachu zdobom zaso nowačkow do serbskeho studentskeho zwjazka. Tónkróć witachu jich dźewjatnaće, dweju wjace hač loni. Mjez nimi stej dwě delnjoserbskej studentce.

Studowacy staršich semestrow běchu wšelake stacije spřihotowali. Na nich předstajichu nowačkam stawizny a skutkowanje 1716 załoženeje Sorabije Lipsk, ale tež dalše studentske cyłki, z kotrymiž tu dobre přećelstwo haja. Předsyda So­rabije Michał Donat a městopředsyda Matej Mark wuzběhnyštaj, zo su styki mjez serbskimi studentami zwonka Łužicy wažne. Tak móža tež w dalinje serbske wašnja hajić a sej tróšku domizny wobcho­wać. Runje studentam prěnjeho semestra je tajka zhromadnosć často jara spomóžna, wosebje hladajo na organizatorisku a zarjadnisku podpěru.

Wotkrywaja sej mjeńšinowe kubłanje

srjeda, 20. oktobera 2021 spisane wot:

Budyšin/Schleswig (SN/JaW). 25 serbskich wučerjow a studentow wučerstwa, čłonojo a čłonki předsydstwa Serbskeho šulskeho towarstwa kaž tež kubłanska referentka Domowiny Katrin Suchec-Dźisławkowa wotkrywaja sej hišće hač do jutřišeho mjeńšinowe kubłanje Frizow a Danow w Južnym Schleswigu.

W srjedźišću kubłanskeje wuprawy SŠT, kotruž je sakske kultusowe ministerstwo financowało a krajny zarjad za šulu a kubłanje zhromadnje ze Serbskim šulskim towarstwom přihotował, steji wuměna nazhonjenjow mjez narodnymi mjeńšinami, předewšěm kubłanje nastupajo. Wšako zetkawaja so na wuprawje Serbja z Frizami a Danami w Němskej. Program zestajała je předsydka rady ­Załožby za serbski lud Susann Šenkec, ­kotraž w Južnym Schleswigu njedaloko Flensburga ze swójbu bydli a skutkuje. Wona serbsku delegaciju na kubłanskej jězbje přewodźa. „Nimo nastorkow za wuwučowanje serbšćiny a skrućenje našeje rěče na šulach dźe wězo tež wo wuměnu myslow mjez serbskimi wučerjemi a studowacymi wučerstwa wšelakich šulskich formow“, wuswětla předsydka SŠT Katharina Jurkowa.

Žiwjenske skutki wuznamjenjene

štwórtk, 14. oktobera 2021 spisane wot:

Domowina lětsa znowa wjacorych zasłužbnych Serbow počesćiła

„Počesćenje njeje jeno za nas samych, ale runje tak za wšěch tych, z kotrymiž hromadźe dźěłamy a skut­kujemy. Z kotrymiž přewjedujemy zet­kanja a tradicije, šěrimy wědu wo našej domi­znje, wojujemy wo bytostne prawa za serbski lud, za přichodne generacije. Tuž mam myto za symbol našeho zhromadneho prócowanja“, zwurazni lawreatka lětušeho Myta Domowiny Marja Elikowska-Winklerowa minjeny pjatk na žurli Budyskeho Serbskeho domu w swojich dźaknych słowach. Zdobom Delnjoserbowka přitomnych namołwješe, so „dźeń wote dnja zhromadnje wo serbskosć prócować“. Do toho bě předsyda Domowiny Dawid Statnik jědnaće Serbam Myto Domowiny, Myto Domowiny za dorost a Čestne znamješko Domowiny 2021 spožčił.

Pokład pytali a film hladali

wutora, 12. oktobera 2021 spisane wot:
Zhromadny projekt dźěćom a dorosćenym stej minjeny pjatk Radworski młodźinski klub a tamniša staršiska iniciatiwa poskićiłoj. Najprjedy je něhdźe 30 dźěći kołowokoło hrodu pokład fiktiwneho knježka Rudija pytało. Za to běchu sydom stacijow mjez hrodom a kupu stajnje z krótkim hódančkom jako pokazku na přichodnu staciju přihotowali. Na to wobhladachu sej w klubje serbski dźěćacy film „Šmjatańca w raju bajkow“. Wo ćělne derjeměće starachu so mjez druhim Julia Winarjec, Rafael Hajdan a Felix Bauch (wotlěwa) z młodźinskeho kluba. Na film za dorosćenych „Rush“ přichwata znowa něhdźe 50 ludźi. Foto: Feliks Haza

Slěborny jubilej dirigenta

štwórtk, 07. oktobera 2021 spisane wot:
We wobłuku proby chóra 1. serbskeje kulturneje brigady w Budyskej Marje-Marćinej cyrkwi staj organizatoriska nawodnica ćělesa Sylwija Rječcyna a nawoda Serbskeho gymnazija Budyšin René Wjacławk dirigentej Friedemannej Böhme (srjedźa) wčera wobaj kwěćel přepodałoj. Tak počesćištaj jeho za 25 lět skutkowanja jako wuměłski nawo­da spěwarkow a spěwarjow gymnazija. Do toho běchu brigadnicy pilnje zwu­čo­wali, wšako hotuja so na přichodne wjerški. Mjez druhim budźetej to – jeli wobstejnosće to dowola – wustup na lětušej schadźowance a tradicionalny adwentny koncert w Budyskej Michałskej cyrkwi. Foto: Carmen Schumann

Prezidij žadanja wobkrućił

štwórtk, 07. oktobera 2021 spisane wot:

Wojerecy (SN). Po wólbach zwjazkoweho sejma chce so Domowina runja mjeńšinowej radźe na žadanje za zakótwjenjom prawow awtochtonych mjeńšin w Zakładnym zakonju a na prawo skorženja za zwjazki, kaž Domowinu, koncentrować. Dale wusměri so třěšny zwjazk mjez druhim na dwurěčnosć při awtodróhach ze serbskimi pućnikami a na reformu prawa mjena, zo bychu žony swoje serbske swójbne mjeno we wupokazu zapisać móhli. Na to je so prezidij Domowiny wčera we Wojerecach dorozumił, kaž z nowinskeje zdźělenki wuchadźa.

Wobsahowje stejachu prócowanja na polu kubłanja w srjedźišću posedźenja, na kotrymž stej so tež předsydka Serbskeho šulskeho towarstwa Katharina Jurko­­wa a referentka Domowiny za kubłanje a spěchowanje dorosta Katrin Suchec­-Dźisławkowa wobdźěliłoj. Zaměr je, kaž Dawid Statnik wobkrući, zo „kóždy wotchadnik serbskeje šule serbšćinu wobknježi.“ SŠT a třěšny zwjazk chcetej we wuskej mjezsobnej kooperaciji a w dia­­logu z wučerjemi a zamołwitymi w Sakskej a Braniborskej praktiske konkluzije z dotalnych njedostatkow sćahnyć.

Njedawno je so 36 seniorow Serbskeho šulskeho towarstwa na kubłanskej wuprawje wobdźěliło. Z busom podachu so do Drježdźan a wottam z parnikom do Mišna. Nowa předsydka towarstwa Katharina Jurkowa so k tej přiležnosći senioram předstaji a wuži čas na parniku za rozmołwy. W Mišnje slědowaše wodźenje po hrodźe Albrechtsburg. Foto: Judit Heroldowa

Wudworski ansambl swjeći swój jubilej

wutora, 05. oktobera 2021 spisane wot:

Wudwor (SN/MiR). Serbski folklorny ansambl Wudwor (SFAW) swjeći klětu swój 40. jubilej wobstaća. Potom budźe tomu 42 lět, zo ludowuměłske ćěleso na jewišćach tudy a we wukraju skutkuje a zo w nim młodźi a starši akterojo zhromadnje rejuja, spěwaja a hudźa. „Naš 40. ju­bilej loni smy korony dla přesunyć dyrbjeli“, wuswětla wjelelětny něhdyši předsyda SFAW Volkmar Šołta. „Nětko pak přihotujemy so na třidnjowski wjeršk.“

Jubilejny swjedźeń budźe wot 15. do 17. julija 2022 na Smolic statoku w Hórkach. Tam wšak su Wudworčenjo hižo jónu­ wulce swjećili. Na swój klětuši swjedźeń­ přeprosyć chcedźa sej wšitkich, kiž su z Łužicu a „Wudworčanami“ zwjazani a kotřiž rady serbsku zhromadnosć haja. „Wažne pak nam tež je, zo přijědu na naš mały festiwal naši přećeljo z wukraja“, Šołta rozłožuje. Trajne styki wudźeržuja Wudworčenjo mjez druhim do Rumunskeje a Čěskeje. Tak maja hóstne skupiny runje tak kaž ludowe wuměłstwo pěstowace łužiske cyłki zhromadnje na jewišću stać.

62 projektow zapodali

póndźela, 04. oktobera 2021 spisane wot:

Budyšin (SN/at). Załožbje za serbski lud předleži dohromady 99 próstwow za projekty, kotrež maja so klětu w prěnim połlě­će resp. w běhu cyłeho lěta zeskutkownić. 62 próstwow z toho dósta za­łožba hač do minjeneho štwórtka, kónca zapodawanskeje doby, kaž w nowinskej zdźělence rěka. Wone požadanja su wu­směrjene mjez druhim na wuměłski nawod­ a probowe lěhwa chórow, rej­wanskich skupin, ansamblow a dźiwa­dłowych skupin. Nimo tajkich kóždolětnych prawidłownych próstwow su dalše kaž nakup serbskeje narodneje drasty za wšelakore towarstwa a dźěćace skupiny. Dóšli su runje tak tajke za nowe hudźbne abo wuměłstwowe projekty.

W załožbowym zarjedźe přihotuja nětko poručenja, z kotrymiž budźe so fachowa rada za projektowe spěchowanje na posedźenju srjedź nowembra zaběrać.

Załožba skedźbnja zdobom na prěni raz wuwołane idejowe wubědźowanje, z kotrymž mytuje wosebje kreatiwne ideje nastupajo wožiwjenje serbskeje rěče a kultury. Tu skónči so doba zapodaća projektow 7. nowembra. Dalše informacije pod

Serbska debata

nowostki LND