Zestaja chór bywšich brigadnikow

Donnerstag, 17. April 2025 geschrieben von:

Klóšterska cyrkej „Marije domapytanja“ we wuznamnym putniskim měsće Hejnice na sewjeru Čěskeje woswjeći lětsa swój 300lětny jubilej, a to wutoru, 1. julija. Swjedźenski program ma po přeću zarjadowarjow tež serbski podźěl wopřijimać.

Mužakowska lěsna železnica, poslednja originalnje zdźeržana swojeho razu w Němskej, zahaji sezonu. Wot jutřišeho pojědu historiske, zdźěla sto lět stare lokomotiwy a wagony prawidłownje z Běłeje Wody do Mužakowa resp. do Kromole a wróćo. Podłu čary čaka tójšto atrakcijow, kaž na přikład Pücklerowej parkaj a nowy muzej „Anlage Mitte“, na hosći. Foto: Herbert Ortner

Zažnu nazymu lěta 2024 je so team studija LUCIJA, skutkowacy w nošerstwje Serbskeho šulskeho towarstwa (SŠT), prěni raz na puć podał k swědkam časa, kiž na zajimawe a čiłe wašnje wo serbskej zašłosći rozprawjeć wědźa. Mjeztym je jich dźesać. Z dotalnych z kameru nahrawanych interviewow je team LUCIJE 80 klipow stworił, kotrež krok po kroku w socialnych syćach wozjewi. Z tym ma tež młódša generacija přistup k dožiwjenjam a dopomnjenkam serbskich ludźi na podawki zašłosće, kotrež oficialny stawiznopis ilustruja­. Ale tež k našemu časej so wupraja.

Zeleny štwórtk studijo LUCIJA prěnje portrety na web-stronje www.kalajdoskop.de wozjewi. Z tym móže sej je kóždy zajimc wšudźe a kóždy čas wobhladać. Nimo na kanalu Youtube šěri so projekt tež na instagramje LUCIJE.

Njejedna pak so wo profesionelnje zwobraznjowacu dokumentaciju kaž w telewiziji, ale skerje wo wurězki z interviewow – zdźěla traja jenož mało sekundow –, w kotrychž swědk cyle wosobinsce, cyle subjektiwnje wo podawkach powěda.

Angažuje so w mnohich wobłukach

Dienstag, 15. April 2025 geschrieben von:

Claudius Buša z Radworja wopytuje tuchwilu powołansku šulu w Budyšinje, hdźež chce swoju fachowu maturu złožić. Dźěl šulskeho programa je absolwowanje praktikuma. 17lětny je so za wosebitu městnosć rozsudźił: Serbski rozhłós. Hižo wjacore měsacy je wón spočatk kóždeho tydźenja w rozhłosowym studiju, mjeztym zo so teoretiske wukubłanje w druhej połojcy tydźenja wotměwa. Tak zběra hižo sčasom praktiske nazhonjenja na polu medijow a techniki. Jeho nadawki su mnohostronske: W hudźbnej redakciji přihotuje Radworčan mj. dr. pokazki na hudźbne titule, kotrež so w rańšim wusyłanju wothrawaja. Tež w techniskim wobłuku swojich kolegow podpěruje – hač při natwarje, při zwukowych natočenjach abo při techniskich přihotach wusyłanjow. Tola to njeje wšitko: Claudius so tež w Radiju Satkula, młodźinskim wusyłanju serbskeho rozhłosa, angažuje. Tež tam je do wjacorych nadawkow zapřijaty. Wón přihotuje přinoški, stara so wo hudźbny přewod a tež sam moderěruje.

Cliff Stevens Band, kanadiska koryfeja blues rocka, je tuchwilu z turneju ducy po Europje. Dźensa, pjatk, je z hosćom na jewišću Dźěžnikečanskeje Kotołnje. Kmótřa w duchu formacije wokoło gitarista-spěwarja, po kotrejž je skupina pomjenowana, su mjez druhim Eric Clapton, Stevie Ray Vaughan a Johnny Winter. Foto: PR/Cliff Stevens

Handrij Lubjenski

Freitag, 11. April 2025 geschrieben von:
11. jutrownika 1790 narodźi so pozdźiši farar Handrij Lubjenski w Rachlowje pod Čornobohom do swójby zahrodnika a hajnika. Po maturje w Budyšinje studowaše w Lipsku ewangelsku teologiju. Zhromadnje ze sobustudentom Bjedrichom Adolfom Klinom (1792–1855) wožiwi Serbske prědarske towarstwo, sta so z jeho předsydu a knihownikom. Po studiju bě dwě lěće wučer w Lipsku. Wot 1817 bě lětdźesatk diakon Budyskeje Michałskeje wosady, wot 1827 do 1831 jeje farar a po tym pastor primarius – prěni farar – Pětroweje wosady w měsće. Handrij Lubjenski bě jedyn z prěnich zbudźerjow serbskeho narodneho wozrodźenja. Wón wudźeržowaše styki z načolnymi čěskimi a słowakskimi slawistami. Lubjenski je 1821 a 1825 serbsku bibliju znowa wudał a 1839 serbske kěrluše. Z jeho pjera su wjacore kěrluše. Štyri jeho prědowanjow buchu pod titulom „Jězus w domje pobožnych“ po jeho smjerći 1847 ćišćane. Na Krajnostawskim wučerskim seminarje je Lubjenski serbšćinu wuwučował. Wón zemrě 19. nalětnika 1840 w Budyšinje a bu na Tuchorju pochowany. Jeho row z narownym pomnikom a wulkim křižom je zachowany. Manfred Laduš

Wo knihach a kniharni (11.04.25)

Freitag, 11. April 2025 geschrieben von:

Jutrownu póndźelu woswjeći nestor serbskich basnikow, lawreat Myta Ćišinskeho Benedikt Dyrlich, swoje pjećasydomdźe­saćiny. Ludowe nakładnistwo Domowina je składnostnje jubileja wudało tři nowinki wjelestronskeho awtora: słuchoknihu „Cu­za hospoda“ z powědkami, čitanymi wot awtora sameho, zwjazk z esejemi a přizjewjenjemi k słowu „Nachklänge – Dozynki“ a dalšu němsko-serbsku zběr­ku basnjow a lyriskeje prozy „Sicheltage – Serpowe dny“. Poslednjej wudaći předstaješe LND na lětušich Lipšćanskich knižnych wikach swojim wopytowarjam.

Zběrka „Sicheltage – Serpowe dny“ změje 24. apryla w Smolerjec kniharni knižnu premjeru, a to wuwzaćnje hižo we 18 hodź.

Podpěruje zjawnostne dźěło LND

Freitag, 11. April 2025 geschrieben von:

Dušan Šołta podpěruje hižo měsacaj team Ludoweho nakładnistwa Domowina (LND) jako manager za marketing a zjawnostne dźěło. 43lětny Budyšan ma hłownje medijowe dźěło a nakładnistwowe publikacije na starosći. Nimo toho spjelnja nadawki za knižny wobłuk. Aktualnje přinošuje z kreatiwnymi idejemi k zhotowjenju noweje knihi składnostnje 800. jubileja Chróšćanskeje wosady a přewodźa proces wozjewjenja.

Dušan je serbšćinu, matematiku a chemiju studował a njeskutkuje powołansce jenož w Budyšinje, ale tež w Lipsku a Drježdźanach. Jako swobodny docent na wšelakich uniwersitach podawa kursy wo redukowanju stresa a kedźbnosći. Z tym podpěruje wón docentow, wučerjow a studowacych, wučo jich, kak móža wědomišo a spušćomnišo ze stresom wobchadźeć. Zo by so wobstajnje dale kubłał, bě Dušan časćišo we wukraju po puću. Na přikład je so na kursach w Francoskej, Indiskej, Čěskej, Pólskej kaž tež w Nepalu wobdźělił a tam swoje znajomosće rozšerił.

Šumjacy swjedźeń z rekordom

Donnerstag, 10. April 2025 geschrieben von:

Lětuše Lipšćanske knižne wiki přiwabichu znowa rekordnu ličbu wopytowarjow. Na štyrjoch dnjach zličichu dohromady 296 000 hosći, něhdźe 13 000 wjace hač loni. Dnjowe zastupne lisćiki za sobotu běchu hižo štwórtk wupředate. Pozitiwny facit Martina Buhla-Wagnera tuž njepřekwapja, kiž na hesło zarjadowanja „Worte bewegen Welten“ nawjazujo zjima: „Słowa pohibuja swěty – a wone pohibuja ludźi! Wiki běchu lětsa w zmysle słowa publikum přićahowacy magnet. Wjeselimy so jara nad hoberskim wothłosom a zahoritosću runje młodych ludźi za čitanje a towaršnostne temy. 2025 budźemy sej definitiwnje jako šumjacy swjedźeń w pomjatku wobchować.“ Po­dobnje reziměrowaše předstejićerka Bursoweho towarstwa němskeho knihikupstwa Karin Schmidt-Friderichs: „Wiki su wužadanjam w branši a towaršnosći z čitanskej zahoritosću a z wjeselom nad debatu wotpowědowali. W halach so ludźo mjerwjachu, knižni fanojo kóždeje staroby swjećachu literaturu a wjelorakosć. Knižna a kreatiwna branša nastorči wažne towaršnostne a politiske debaty a podkładuje je z faktami.

Serbskej utopiji a historiske paski

Donnerstag, 10. April 2025 geschrieben von:
We wobłuku 37. filmoweho swjedźenja Drježdźany prezentowachu Sakski filmowy zwjazk, syć Łužycafilm a Załožba za serbski lud wčera pod hesłom „Wiźeś – Sichtbar – Widźomne“ wobě dźělej produkcije „Serbska utopija“ režisera Erika Šyški na Lingnerec hrodźe. Slědowacy wječor pod nadpismom „Sagenhaft Sorbisch“, wuhotowany w kooperaciji ze Sakskej krajnej a uniwersitnej biblioteku SLUB, wopřijimaše wurězki historiskich filmow Kurta Heineho a Hanki Fascyneje, kotrež buchu za sakski program za zawěsćenje awdijo-wizuelneho namrěwstwa SAVE digitalizowane. Wědomostny zawod podaštaj dr. Theresa Jacobsowa a dr. Robert Lorenc (wotlěwa) ze Serbskeho instituta, wo hudźbu postara so Paul Geigerzähler. Foto: Měrćin Wjenk

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND