Wjesnjenjo tři dny swjećili

póndźela, 31. julija 2023 spisane wot:

Serbske Pazlicy (AKr/SN). Wobydlerjo Serbskich Pazlic maja kóždolětnje w swojej protyce kruty termin kónc julija zapisany: wjesny swjedźeń. Tón zahajichu pjatk wječor z natočenjom piwa. K tomu zapiska diskoteka Melodia. We wubědźowanju hornjeje napřećo delnjej stronje Njebjelčanskeje dróhi přesadźi so mustwo južneho boka. Běchu to lóštne hry, kotrež zamóža wobydlerjo jenož zhromadnje zmištrować. Wobě mustwje wobsteještej ze šěsć mužow, kotřiž dyrbjachu piwowe bleški z jednoho do druheho kašćika spěšnje přerjadować abo hozdźe do deski bić. Při ćmičkanju přizamkny so lampionowy ćah za najmjeńšich wjesnjanow z akordeonowym přewodom.

W Čornej Pumpje so ludźo strachuja, zo je tam snano zapaler po puću. W nocy na sobotu wołachu wohnjowych wobornikow k hašenju zahrodoweho domčka. Žanych sto metrow dale paleše so mobilny nuznik. Policija drje we wokolinje za podhladnymi pytaše, njemóžeše pak nikoho zwěsćić. Hižo w nalěću so w Čornej Pumpje wjacore razy paleše. Foto: Christian Essler

Krótkopowěsće (31.07.23)

póndźela, 31. julija 2023 spisane wot:

Serbski sydlenski rum wuwiwać

Choćebuz. „Serbski sydlenski rum dyrbi so dynamisce wuwiwać móc“, praji zapósłanc Serbskeho sejma, Hanzo Wylem-Keł. Wón reaguje na njedawny wusud zarjadniskeho sudnistwa Choćebuz, kiž je po skóržbje gmejny rozsudźiło, zo wjes Wózwjerch tola do serbskeho sydlenskeho ruma njesłuša. Wylem-Keł sej tež wjac statneje podpěry za pěstowanje serbskich tradicijow žada.

Podpěruja analfabetow

Drježdźany. W Sakskej chcedźa hač do kónca lěta 2025 w cyłku 865 000 eurow ze swójskich srědkow a EU za alfabetizowanje nałožić. Nošer městnosće za koordinaciju naprawow je Zwjazk sakskich ludowych uniwersitow. Po informacijach kubłanskeho ministerstwa je w Sakskej něhdźe 300 000 ludźi, kotřiž maja problemy při čitanju a pisanju.

Nowe mjezynarodne lětanišćo

Policija (28.07.23)

pjatk, 28. julija 2023 spisane wot:

Mopedist ćeknył

Trjebin. Wobsadce policajskeho awta je předwčerawšim wječor w Trjebinje moped napadnył, kotryž bě přespěšnje do směra na Slepo po puću. Zastojnicy chcychu wodźerja zadźeržeć, tón pak so jim wuwiny a twochny. Přiwšěm so policistam poradźi podhladneho wuslědźić. Pola njeho doma namakachu tež moped. Kaž so wukopa, 16lětny scyła žanu jězbnu dowolnosć njeměješe. Moped dachu zastojnicy wotwlec.

Na serbskich slědach w Choćebuzu

pjatk, 28. julija 2023 spisane wot:
Delnjoserbska biblioteka je minjene dny na dwurěčne literarne wuchodźowanje „Na serbskich slědach“ w Choćebuzu přeprosyła. Bibliotekar a spěwytwórc Bernd Pittkunings porěča wo historiskich pozadkach wopytanych městnow. Mjez druhim běchu to němska cyrkej, serbska štwórć a serbska studnja. K wopytanym městnam čitachu Susann Vogelowa, Sophie Rädelowa (wobě ze Serbskeho instituta) kaž tež sorabist na Drježdźanskej uniwersiće Willi Barthold basnje a teksty delnjoserbsce a němsce. 30 wobdźělnikow wosebje jimaše, jako Pittkunings před serbskej cyrkwju serbski kěrluš spěwaše. Dalše stacije běchu mozaiki w měšćanskich wrotach, předstajace sceny z Błótow a serbsku narodnu drastu. Foto: NC/Katalin Porackojc

Brass zaklinči w cyrkwi

pjatk, 28. julija 2023 spisane wot:

Porchow. Jedna z najwuspěšnišich Brass-skupin swěta, Canadian Brass, budźe sobotu, 29. julija, w 19 hodź. z hosćom w Porchowskej cyrkwi. Kóždy z pjeć hudźbnikow je wirtuoza na swojim instrumenće, jako kapała překwapja Canadian Brassze stajnje z nowymi titlemi a žortnym entertainmentom. Zastupne lisćiki dóstanu zajimcy pod telefonowym čisłom 035953 6774.

Seniorojo škotowali

Radwor. Škotowarka a 30 škotowarjow je so minjenu wutoru na dalšim škotowym turněrje serbskich seniorow w Radworskim hosćencu Meja wobdźěliło. Jako ­nowačka witachu tam Burkharda ­Krönerta. Trójnu „Sławu“ zaspěwachu Měrćinej Wagnerej k jeho 80. narodninam. Sedmy turněr w tymle lěće doby Manfred Hörauf z 2 866 dypkami před Pawołom Šołtu (2 552) a Achimom ­Kralom (2 476). Cyłkownje nawjeduje dale Wolfgang Kühn před Hermanom ­Wokom a Geratom Šmelingom. W aw­gusće zetkaja so škotowarjo-seniorojo w Karstenowej piwowej stwičce w Pančicach-Kukowje.

Na wjesny swjedźeń

Twarnišćow dla dróhi zawru

pjatk, 28. julija 2023 spisane wot:

Lutobč (SN). Na třoch wokrjesnych dróhach dóńdźe w Budyskim wokrjesu dróhotwarskich dźěłow dla w přichodnymaj tydźenjomaj k poćežowanjam nadróžneho wobchada. Tak chcedźa po informacijach krajnoradneho zarjada wot 1. hač do 14. awgusta hornju asfaltowu worštu na dróze wot Lutobča do Radworja ponowić. Za čas twarskich dźěłow na nimale 1 700 metrow dołhim wotrězku wostanje dróha dospołnje zawrjena. Wokołopuć powjedźe přez Boranecy, Radwor a Kamjenej.

Tež mjez Nowej Jaseńcu a Jaseńcu chcedźa wot 1. hač do 14. awgusta asfalt ponowić, a to na dołhosći nimale tysac metrow. W mjenowanym času dróhu tohorunja dospołnje zawru. Wokołopuć budźe wupisany přez statnu dróhu S 98 do Bóšic.

Maja wjele potenciala

pjatk, 28. julija 2023 spisane wot:

Poručeja Kulowej dołhodobny koncept za kolesowarjow a pućowarjow

Kulow (AK/SN). Město Kulow měło swójski koncept kolesowanskich pućow wuwić. Tole poruči Claudija Steglichowa, ­zamołwita sobudźěłaćerka za projekt ­kolesowanskich pućow w regionalnym managemenće Leaderoweho regiona Hornjołužiska hola a haty (OHTL) na zašłym posedźenju měšćanskeje rady. „Móžemy was podpěrać a wam pomhać a ze swojeho wobstatka trěbne daty a fakty přinošować. Kulow ma wjele potenciala za pućowarjow a kolesowarjow“, wona podšmórny.

Schód k Sprjewi trjeba nowu murju

pjatk, 28. julija 2023 spisane wot:

Budyšin (UM/SN). Z Mosta měra k Při­brjóžnemu pućej při Sprjewi wjeducy schód w Budyšinje dyrbi so nuznje po­nowić. Tohodla su čłonojo měšćanskeje rady na swojim posedźenju do lětnjeje přestawki njeplanowane wudawki we wobjimje 182 000 eurow „za twarske ­ponowjenje a porjedźenje murje podłu schoda“ wobzamknyli.

Prěnje plany za to nastachu hižo w lěće 2019. Kaž z předłohi, kotruž je zarjad za wysoko- a hłubokotwar zestajił, wuchadźa, njemóžeše so město dołhi čas dojednać wo nakupje ležownosće, kotraž je za tute dźěła trěbna. Mjeztym tele dojednanje předleži.

Hižo w lěće 2017 běchu zwěsćili, zo je zepěranska murja podłu schoda w zdźěla jara špatnym stawje. „Dźěle murje z přirodnych kamjenjow su so hižo sypnyli, na wjacorych městnach kamjenje hižo hromadźe njedźerža, škałby su wupłokane, dale su widźeć brjuchi. Nimo toho rostliny muri přidatnje zeškodźeja“, zarjad za wysoko-a hłubokotwar w swojim posudku tehdy naliči. Njedostatkow drje mjeztym mjenje njeje.

Hladajo na wotžnjate žitnišća abo hižo přeworane šćernišća skići so na někotrych městnach za wóčko rjane wokřewjenje w formje njeličomnych słónčnych róžow. Tajke polo wuhladaš nětko mjez druhim pola Serbskich Pazlic. Štóž sej tam kónc tydźenja na wjesny swjedźeń dojědźe, móže sej tule rjanosć lubić dać. Foto: Feliks Haza

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND