Njebjelčicy (JK/SN). Wjetši zajim ze stron dźěłodawarjow bě Njebjelčanski wjesnjanosta Tomaš Čornak (CDU) za wčera wotměte wuradźowanje k wožiwjenju Njebjelčanskeje socialneje dźěłarnje wočakował. Wšako dźe w tym zwisku tež wo to, předewzaćam wokoliny sposrědkować trěbne dźěłowe mocy a motiwowanych sobudźěłaćerjow. Jara spokojom wón porno tomu bě, što stej přichodnej móžnej zamołwitej towaršnosći za wukubłanje a kubłanje předstajiłoj. Nimo Kamjenskeje kubłanskeje towaršnosće KaBi je tež Zhorjelski kubłanski a wukubłanski centrum DPFA chutny zajim na sobudźěle w Njebjelčicach signalizował. To wobkrući wčera wotrjadnica DPFA zajimcam. Zdobom rozłoži wona program, kak chcetej kubłanskej towaršnosći přichodnje w Njebjelčicach postupować.
Joint so hišće palił
Wojerecy. Prawy čuch we wěrnym zmysle słowa měješe wobsadka policajskeho awta zawčerawšim wječor na Teschenskej we Wojerecach. Najebać šćipatu zymu sedźeštaj tam młodostnaj wonka, štož bě zastojnikam podhladne. Jich podhlad so jako prawy wopokaza, přetož při kontroli mužow w starobje 19 a 20 lět čuchachu policisća za konop typisku wóń. Zwotkel so wona bjerješe, bě spěšnje jasne. Na zemi ležeše mjenujcy hišće zapaleny joint. Při dokładnej kontroli namakachu zastojnicy pola młódšeho tak mjenowany crusher a titku za drogi.
Chrósćicy. Na póstniske zarjadowanje we wjacezaměrowej hali „Jednota“ přeprošeja Chróšćanscy młodostni a Smječkečanski Dom swjateho Jana wšitkich zbrašenych, jich přećelow a přiwuznych pjatk, 9. februara. Wot 18 hodź. chce diskotekar Frank wšěm noram z horcej hudźbu zapyrić. Organizatorojo wjesela so na bohate wobdźělenje.
Přednošuje wo Madźarskej
Budyšin. Do kotreho směra wuwiwa so Madźarska a kajki poměr ma kraj k Europskej uniji a k Němskej? Tajke a podobne prašenja steja w srjedźišću přednoška Daniela Hegedüsa jutře, štwórtk, we 18 hodź. w Budyskim Kamjentnym domje. Sakska krajna centrala za politiske kubłanje wječor zarjaduje. Daniel Hegedüs wuwučuje na Berlinskej Humboldtowej uniwersiće a so z madźarskej knježerstwowej politiku dokładnje zaběra.
Žony wulce swjeća
Njebjelčicy. Žonjace póstnicy Serbskopazličanskeho karnewaloweho towarstwa budu zajutřišim, 9. februara, wot 20 hodź. w Njebjelčanskej „Bjesadźe“. Program započnje so w 21 hodź. Wšitke žony, kotrež su hač do toho časa do „Bjesady“ přišli, dóstanu darmotnu škleńčku sekta.
Přirodoškitarjo chcedźa napadnemu, ale chětro rědkemu ptakej takrjec pod křidle přimnyć, zo by so w Hornjej Łužicy bóle rozmnožił. Nětko su za to wosebity projekt zahajili.
Hućina (UM/SN). Tróšku kičowy wón wupada, měni Jan Peper. Referatny nawoda w zarjadnistwje biosferoweho rezerwata Hornjołužiska hola a haty měri drjewjaneho hupaka (Wiedehopf), kotrehož bě sobudźěłaćer přirodoweje straže Herbert Schnabel sobu přinjesł. Ale runje tajkeho sej tohole ptaka předstaješ: z oranžo-brunym pjerjom, dołhej čornoběłej wopušu a napadnej pjeritej hawbu na hłowje. Štož drjewjany model wězo nima, je trochu njepřijomna typiska wóń. Čuje-li so ptak wohroženy, wón smjerdźaty sekret wot so dawa.
Gmejna Slepo prócuje so dołhodobnje wo zawěsćene zastaranje ze zemskim płunom za wobydlerjow, kotřiž njejsu wjace wot přesydlenja potrjecheni. To podšmórny wjesnjanosta Reinhard Bork (njestronjan) wčera na posedźenju gmejnskeje rady.
Slepo (AK/SN). Komuna je hižo z poskićerjom syće NBB Berlin-Braniborska a ze zastaraćelom SpreeGas w rozmołwje. „Chcemy pruwować, hač hodźi so zemskopłunowa syć gmejny na wobłuk južnje železniskeje čary rozšěrić. Informaciskej zarjadowani k tomu běštej 24. januara w Rownom a 30. januara w Slepom“, wjesnjanosta rozłoži.
Za nowu sprawnosć premiera
Wochozy/Drježdźany. Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU) je dźensa Wochožansku jamu koncerna LEAG wopytał. W tym zwisku wočakuje frakcija Zelenych w krajnym sejmje nowu sprawnosć premiera nastupajo energijowu a klimowu politiku. „Tak ma wón tež zamołwitosć za nastaty časowy ćišć při trěbnej strukturnej změnje přewzać“, žada sej energijowopolitiski rěčnik frakcije dr. Gerd Lippold.
Kniha nětko tež jendźelskorěčna
Austin. Składnostnje reformaciskeho jubileja loni w Ludowym nakładnistwje Domowina wot Jana Malinka wudata kniha „Pjeć lětstotkow – Serbja a reformacija“ předleži nětko tež w jendźelšćinje. Starałoj stej so wo to Concordia University Press a The Wendish Press. Projekt nastorčił bě David Zersen a je předsłowo jendźelskeho wudaća spisał.
Wulki wuspěch za hudźbnikow
Tobołka fuk
Wojerecy. Njelubje skónči so za 55lětnu žonu we Wojerecach sobotu wječor wopyt w dejnerowym wobchodźe. Jako na swoju skazanku čakaše a z personalom popowěda, wotstaji wona ručnu tobołku na ławku a ju skrótka z wočow zhubi. Tónle wokomik wuži njeznaty muž, kiž bě tohorunja kupc we wobchodźe. Wón sej tobołku hrabny a so z njej nablaku zminy.
... a historiske motorske tež
Kumwałd. Tójšto škody načinichu paduši, kotřiž zadobychu so zawčerawšim do składa w Kumwałdźe. Z njeho su historiske motorske typa Triumph z lěta 1925 sobu wzali. Hódnotu mašiny trochuje jeje wobsedźer na něhdźe 12 500 eurow. Nimo toho wočinichu njeznaći wjacore kamory a spakosćichu z nich wustajene eksponaty. Jich dokładnu hódnotu dyrbja hakle zwěsćić, trochuja pak ju na štyricyfrowu sumu.
Bukecy (CS/SN). Nowe wjednistwo Bukečanskeje wohnjoweje wobory je tamniša gmejnska rada na swojim zašłym posedźenju wobkrućiła. Po tym zo bě kónc minjeneho lěta Cornelia Schulze swoje zastojnstwo złožiła, pomjenowachu radźićeljo Christophera Schrödera za noweho nawodu. 26lětny so tuchwilu na woborneho mištra wukubłuje. Wón je sej předewzał, organizatoriske naležnosće wobornikow polěpšić a zhromadne dźěło z gmejnu skrućić. Nowy zastupowacy nawoda Bukečanskeje wobory je Kai Pietschmann. Wón dźěła w Kubšiskim metal předźěłacym zawodźe a je sej w Bukecach jednoswójbny dom natwarił. Wobaj běštaj wonaj hižo z čłonom młodźinskeje wobory, kotruž Cornelia Schulze dale nawjeduje. Wona pak pyta za sebje naslědnika abo naslědnicu.