W Šunowskim wobchodźe „Mały narodny róžk“ poskića Erika Maywaldowa najwšelakoriše wudźěłki. Nimo dźělow narodneje drasty su tam tež serbskorěčne knihi w poskitku. Rady tam tež jeje dźowka Marija Müller a wnučk Milan nimo pohladataj, wšako je mnoho dalšich wudźěłkow, kotrež móžetaj sej w přitulnym tykowanym domje wotkryć. Foto: SN/Bojan Benić

Krótkopowěsće (01.02.24)

štwórtk, 01. februara 2024 spisane wot:

Busowi šoferojo stawkuja

Budyšin. Na připowědźenym busowym stawku dźěłarnistwa Ver.di chcedźa so jutře tež přistajeni předewzaćow Regionalny­ bus Hornja Łužica tzwr a wobchadna towaršnosć Wojerecy zwr wobdźělić. Tuž dóńdźe w Budyskim wokrjesu k wobmjezowanjam přez wupad jězbow. Dokładny přehlad wo jězbach, kotrež wupadnu, nańdu zajimcy na internetnej stronje www.regionalbus-oberlausitz.de.

Změjemy dualne wysoke šule

Drježdźany. Sakski krajny sejm je wčera wječor zakoń wo dalewuwiću powołanskeje akademije Sakskeje na dualnu wysoku šulu Sakska (DHSN) schwalił. Z tym ma akademija hač do kónca lěta wuměnjenja za wuspěšny start dualneje wysokeje šule Sakskeje wot 1. meje 2025 wutworić. Wědomostne ministerstwo ju při tym partnersce přewodźa.

Direktor wuwjazany

Wuradźuja hakle w měrcu zaso

srjeda, 31. januara 2024 spisane wot:

Łaz (AK/SN). Za 6. februara planowane posedźenje Łazowskeje gmejnskeje rady wupadnje. Kaž gmejnske zarjadnistwo zdźěli, su termin wotprajili, dokelž žane předłohi zarjadnistwa za wobzamknjenje njepředleža a dokelž tež hewak žane temy njejsu, wo kotrychž měli radźićeljo wuradźować. Po słowach wjesnjanosty Thomasa Leberechta (CDU) zaleži to na pobrachowacym přidźěle zarjadnistwow, ale tež na tym, zo su w twarskim a porjadowym zarjedźe gmejny wjacori sobudźěłaćerjo chori.

Hižo w januaru so žane posedźenje gmejnskeje rady wotměło njeje. Prěnje wuradźowanje planuja nětko za 12. měrca. Hłowne temy budu zasadny rozsud wo ponowjenju pomnika za padłych wojakow we Wulkich Ždźarach a twarske plany za Mortkow a Šćeńcu.

Najrjeńše poprjancy mytowali

srjeda, 31. januara 2024 spisane wot:
Na lońšich adwentnych wopytach w regionalnych pěstowarnjach, mjez druhim we Worklecach a Pančicach-Kukowje, namołwještaj zapósłanc Sakskeho krajneho sejma Alojs Mikławšk (nalěwo) a kandidatka za wólby krajneho sejma Elaine Jenčec (naprawo, wobaj CDU) ke kreatiwnemu wudebjenju poprjancowych wutrobow. Dźesać pěstowarnjow tónle poskitk wuži. Połčničanski poprjancar Sören Tenne a Worklečanska pjekarska mišterka Terez Martin staj sej tele dny wudebjene wudźěłki wobhladałoj a posudźowałoj. Po jeju měnjenju su dźěći Połčničanskeje pěstowarnje a teje z Brunowa swój poprjanc najrjeńšo wudebili. Jako myto budu Połčničanske dźěći we Worklečanskej pjekarni chłóšćenki napjec, Brunowske pak budu w Połčnicy adwentne poprjancy pjec. Foto: Elaine Jenčec

Stipendije za kurs čěšćiny

srjeda, 31. januara 2024 spisane wot:

Budyšin. Štóž ma zajim za rěčny kurs ­čěšćiny wot 18. julija hač do 15. awgusta 2024 w Praze abo wot 11. awgusta hač do 2. septembra 2024 w Čěskich Budějovicach, njech w Rěčnym centrumje WITAJ hač do 15. měrca swoje přizjewjenske podłožki woteda (Póstowe naměsto 2, 02625 Budyšin, e-mail ). Wotpowědny formular a dalše informacije su na internetnej stronje přistupne.

Awtorka čita swoje basnje

Budyšin. „innen bröckelt die unerhörte schicht“ rěka nowa zběrka basnjow, kotruž je Měrana Cušcyna zestajiła. Z pomocu Kulturneje załožby Swobodneho stata Sakskeje staj ju Jayne-Ann Igel a Jan Kuhlbrodt w Lipšćanskim Poetenladen wudałoj. Zběrku předstaji awtorka štwórtk, 1. februara, w 19 hodź. w Budyskej Smolerjec kniharni.

Policija (31.01.24)

srjeda, 31. januara 2024 spisane wot:

Hólc wjewjerčku wuchował

Mužakow. Zo móžeš so w nimale kóždej naležnosći na policiju wobroćić, je póndźelu po wšěm zdaću hólc w Mužakowje wědźał a tak najskerje wjewjerčce žiwjenje wuchował. Hólčec wobydlerskemu policistej zdźěli, zo je w měšćanskim parku wjewjerčka zranjena, a jeho k njej ­wjedźeše. Policist zranjenja spózna a informowaše Załožbu hrabje Pücklera. Jeje sobudźěłaćerjo dowjezechu štyrinohateho pacienta do Běłowodźanskeho zwěrjenca, hdźež so dale wo njeho starachu.

Prěni wobydlerjo zaćahnu

srjeda, 31. januara 2024 spisane wot:

W něhdyšim Greenparku bydlenja z wobstajnym hladanjom nastali

Budyšin (UM/SN). Štóž je bywši dom za požadarjow azyla w tak mjenowanym Budyskim Greenparku při Flincowej posledni raz před něhdźe lětom widźał, drje kompleks z třoch bydlenskich domow lědma zaso spóznawa. Tehdy prezentowachu so domy jenož takrjec jako skelety bjez wonkownych sćěnow. Dźensa wuhlada wopytowar barbnje wuhotowane twarjenja z wulkimi woknami. Wopyt wšak tak jednorje scyła móžny njeje, znajmjeńša nic bjez přizjewjenja. Wšako jedna so wo priwatnu ležownosć a bywši Greenpark słuži dźensa cyle hinašemu zaměrej.

Wjacławske wiki rozšěrić?

srjeda, 31. januara 2024 spisane wot:

Budyšin (CS/SN). Na njedawnym posedźenju dźěłoweho kruha za serbske naležnosće města Budyšin běše tež wuhódnoćenje lońšich Wjacławskich wikow ­tema zetkanja. W tutym zwisku přemyslowachu čłonki a čłonojo kruha tež wo tym, što móhli lětsa lěpje činić.

Wustup Radworskeje swjateje Borbory 4. decembra bě so jara derje přiwzał, ­rozprawja Götz Müller, kotryž je wiki krótkodobnje sobu organizował. Hinak hač Bože dźěćatko, kotrež bě hewak serbske akcenty sadźało, bě Boborka proaktiwnje z wopytowarjemi do kontakta přišła a to je derje tak. Tež adwentne spěwanje, organizowane wot towarstwa Škit, bě wuspěch, byrnjež pod techniskimi brachami chětro ćerpjeło. Sobustaw towarstwa Robert Krawc pak přilubi, zo chcedźa program tež lětsa zaso přewjesć. Dźěłowa skupina Wjacławske wiki bě so tež po wšelakich hodownych wikach rozhladowała. Někotre z nich přepodadźa wobhospodarjenje wikow na priwatnych koncesionarow. Tole pak za Budyšin žana opcija njeje, wšako hroža imensne po­dróšenja.

Na kapičkowym wječoru Kulowskeho karnewaloweho towarstwa staj minjenu sobotu zastupjerjej Zwjazka němskeho karnewala bywšeho prezidenta Kulowskeho karnewaloweho towarstwa Herberta Kobalza z najwyšim wuznamjenjenjom mjenowaneho zwjazka – zasłužbnym rjadom w złoće z brilantami – počesćiłoj. Z tym bu 50lětny angažement Kobalza za Kulowske póstnicy hódnoćeny. Kaž Kobalz rjekny, wobhladuje wón swoje skutkowanje w 1970tych lětach za najwažniše. Foto: Torsten Gnoß

Krótkopowěsće (31.01.24)

srjeda, 31. januara 2024 spisane wot:

Pytaja nowe ideje za staru šulu

Wojerecy. „Šula při planetariju“ we Wojerecach ma so na městno wutworić, kotrež inowaciju, kubłanje a zhromadnosć spěchuje. K zdobywanju idejow přewjedźe projekt „NewCityConcepts“ interaktiwnu planowansku dźěłarničku. Jeje hłowny zaměr je, ideje za dalewužiwanje areala a twarjenjow namakać, konkretizować a wizualizować.

Po zwadźe baru zapalił

Liberec. Wopytowar je wčera w nocy w Liberecu po zwadźe z posłužowarku baru zapalił. To zdźěli čěska nowina MF Dnes. 15 ludźi so zrani, sydom z nich ćežko. Jich dowjezechu wuchowanske jednotki z helikopterom do bliskich chorownjow. Skućićel ćekny. Kriminalna policija za nim podhlada wohrožowanja zjawnosće dla slědźi a prosy swědkow wo dalše pokiwy.

Protyku wojakow spalili

Serbska debata

nowostki LND